HANDLOVÁ. Vzácne nemecké kamenné domy v Handlovej postupne zanikajú, jeden je však svetlou výnimkou. Takzvaný Franzov dom na kraji mesta dostal druhú šancu, ktorú mu dal 38-ročný geodet ANDREJ JEDLOVSKÝ.
Ruinu dlhé roky svojpomocne krok za krokom opravoval, študoval historické materiály, aby zachoval jedinečný charakter a unikátnu architektúru stabvy. Dnes je reálnou ukážkou, ako v Handlovej žilo nemecké obyvateľstvo v 19. a 20. storočí.
Prácu laika a nadšenca nedávno ocenili aj pamiatkari, ktorí dom vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Múzeum sa z neho síce zatiaľ nestane, ale záujemcovia majú možnosť ho navštíviť.
Kedy vznikol Franzov dom a dokedy bol obývaný?
Viacgeneračný Franzov dom postavili nemeckí roľníci Michael a Paul Franzovci v roku 1883. Podobných v tom čase vzniklo v Handlovej viac a už vtedy boli unikátne. Zatiaľ čo inde v regióne žili ľudia v malých dreveniciach, v Handlovej vznikali na tú dobu nevídané poschodové kamenné domy, aké inde dodnes nie sú.
Vo Franzovom dome žili dvaja bratia so svojimi širšími rodinami a pomocníkmi, spolu v ňom mohlo naraz bývať aj štyridsať ľudí. Obhospodarovali tu rozsiahle územie, k domu patril aj veľký statok. Rodina po vojne o dom prišla, obývaný bol približne do šesťdesiatych rokov 20. storočia.
V rozhovore sa ešte dočítate:
- Čím sú nemecké domy v Handlovej unikátne,
- prečo sa rozhodol v ňom trvalo nebývať,
- prečo majiteľovi vyhovuje, že je kultúrnou pamiatkou,
- FOTO: ako vyzerala pamiatka v čase najväčšej slávy a ako ruina.
Sú podobné domy aj inde v regióne?
Tento typ domov je špecifikom handlovskej doliny. Najskôr vznikali v Handlovej a potom na menšom slovenskom pôdoryse aj v okolitých dedinách. Unikátne na nich je, že majú fasády bez omietky, čím sa Nemci zrejme inšpirovali v zahraničí. Ich vonkajšie steny boli bezúdržbové, po osekaní kameňa mali s nimi majitelia na sto rokov pokoj. Túto technológiu nie je možné nájsť nikde inde na Slovensku.
Ako sa k nim ľudia dopracovali?
Ľudia, ktorí tieto domy stavali, boli sedliaci a dodnes sa nevie, ako sa k nim dopracovali. Na vtedajšie pomery slovenského vidieka išlo o luxusné bývanie, preto ich sa aj nazývali sedliacke paláce.

Vedľa v dedine ľudia žili v malých učupených dreveniciach a v Handlovej vznikali poschodové viacgeneračné kamenné domy s tak prepracovanými detailmi, ako sa kedysi robili na kostoloch. Mali šťastie na podmienky, kúsok odtiaľto bol kameňolom, ale odkiaľ sa neučili technológiu, dodnes nie je jasné.
Koľko domov bolo týmto štýlom postavených?
Boli ich stovky, ale mnohé už neexistujú. Časť z nich sa v meste stále nachádza v rôznych podobách. Mnohé budovy sú pôvodné staré kamenné, ale po rekonštrukcii to už nevidno. Zopár je v zlom stave, rozpadajú sa a len môj je obnovený tak, aby ostal zachovaný pôvodný charakter stavby.