PRIEVIDZA. K záveru júna neodmysliteľne patrí koniec školského roka a s ním súvisí aj dostávanie záverečných vysvedčení. Kým jedno dieťa donesie domov dobré známky, druhému môžu zase na papieri zasvietiť tie zlé.
Ako by mali ale rodičia reagovať v takýchto situáciách a čomu by sa mali vyvarovať? Aj o tom sme sa rozprávali so školskou psychologičkou EVOU BARTOVOU, ktorá už približne 15 rokov pôsobí v Centre poradenstva a prevencie v Prievidzi. Za sebou má 20-ročnú psychologickú prax.
Zrkadlom čoho sú podľa vás koncoročné vysvedčenia?
Mnohokrát odrážajú to, ako sa dieťa prispôsobilo výchovnovzdelávaciemu procesu. Taktiež či dokázalo akceptovať požiadavky školy a školského systému. Vplyv na záverečné hodnotenia má aj spolupráca všetkých zložiek, ktoré sú do toho zaangažované. Ide o učiteľov, rodičov, dieťa, ale aj podporné osoby, ktoré sú v škole prítomné a to sú školskí psychológovia, špeciálni pedagógovia, pedagogickí asistenti, sociálni pracovníci. Ovplyvňujú ich aj situácie, ktoré dieťa zažíva.
Aké by mali byť reakcie rodičov, ak dieťa donesie na vysvedčení známky, ktoré možno neočakávali?
Prečo rodičia očakávajú iné výsledky, aké dieťa reálne dostane? Ak sa rodič zaujíma o svojho potomka, mal by už dopredu vedieť, s akým vysvedčením príde domov. Môžu sa však vyskytnúť nejaké malé odchýlky, napríklad nastane situácia, že má žiak nerozhodné známky a písomka, prípadne iné okolnosti, rozhodli o tej horšej.
V prípade, že rodič nemá vedomosť o tom, aké bude mať jeho dieťa vysvedčenie, nevie minimálne polovicu o jeho živote, pretože v škole strávi veľa času. Ak sa rodič nezaujíma napríklad o to, ako bolo v škole a aj o pocity dieťaťa, nemôže očakávať niečo, čo je nepravdepodobné.
V rozhovore sa ešte dozviete:
- Čomu by sa mali rodičia vyvarovať, ak deti donesú zlé známky,
- či je vhodné porovnávať vysvedčenie svojho dieťaťa s iným,
- ako svojho potomka odmeniť, keď prinesie domov dobré hodnotenie.
Akým slovám je dôležité sa vyvarovať, ak prinesú zlé známky?
Jednoznačne je potrebné nebyť deštruktívny, negativistický. Keď dieťa príde domov, je samé v strese z toho, že známky nie sú podľa jeho predstav, alebo podľa toho, ako sa cíti a vníma. Môže to považovať za nejaké zlyhanie. Každý vníma známku ale inak. Pre niekoho je mať trojku úplne v poriadku. Iný je za takú v strese a v napätí. Žiadne dieťa nechce mať zlé známky a každé túži po dobrých.
Rodičom odporúčam neprilievať olej do ohňa a zachovať chladnú hlavu, nestresovať dieťa ešte viacej. Taktiež radím nevyvolávať konflikty, nedehonestovať ho nejakými nevhodnými slovami. Rodičia by sa mali hlavne vyvarovať tomu, aby nespadli do nejakých emócií a boli nimi zaplavení. Je potrebné, aby pevne stáli pri dieťati a podporili ho.
Urobia dobre, ak sa s dieťaťom porozprávajú o tom, ako to celé ono vníma. Spoločne by sa mali snažiť hľadať cestu, čo možno urobiť do budúcnosti alebo čomu sa vyvarovať, aby to nebolo takto, ako to je.
V okrese Prievidza je len jedno mesto s verejnými ohniskami, má ich až päť Čítajte Aké kroky by mal rodič podniknúť, aby sa dieťa nebálo prísť domov so zlým vysvedčením?
Ak máju tieto osoby medzi sebou fungujúci vzťah, dieťa by nemalo mať obavy prísť domov s takýmto typom hodnotenia. Môže sa však cítiť, že zlyhalo. Ak aj nastane taká situácia, že dieťa má strach, rodič by mal zachovať pokoj a byť pre neho aj v takýchto náročných chvíľach bezpečným prístavom.
Môže sa však stať aj to, že rodič bude nahnevaný a jeho reakcie budú neprimerané. Vtedy s tým môže niečo spraviť samotné dieťa, ale to je veľmi ťažké. Mal by vyhľadať svoju starú mamu, tetu alebo maminu. Možno len ocino je nahnevaný. Radím mu zdôveriť sa niekomu a porozprávať sa s takou osobou, ktorá k tomu zaujme primeraný postoj a bude mať dobrú reakciu.
