Sezóna 2023/24 je už za nami. Čo nám k nej poviete?
Po minulej sezóne, v ktorej sme skončili na jedenástom mieste, sme museli čakať na právo štartu v ročníku 2023/2024. Nakoniec to vyšlo a mohli sme hrať v rámci poslednej miestenky druhú ligu, čo je pre klub absolútna priorita. Sezóna sa vcelku niesla v pokojnejších vodách ako tá minulá.
V poriadku. Skúste nám práve skončený ročník priblížiť viac do hĺbky.
Na začiatku sezóny sme išli na Slovácky pohár 2023 do mesta Hluk, ktoré sa nachádza v Čechách. Je to nesmierne kvalitný turnaj, kde sme sa stretli napríklad aj s reprezentáciou Poľska. Už po tejto akcii, respektíve krátko pred ňou sme mali rôzne silné indície a vedeli sme, že s určitými hráčmi jednoducho hrať na druholigovej úrovni nebudeme môcť, či už išlo o morálku, alebo aj hernú disciplínu.
Napriek tomu nám turnaj veľa dal a „nažhavilo“ nás to na ďalšie prípravné zápasy v Čechách, ktoré nás posunuli asi najviac. Pred sezónu sme absolútne vhodne upravili káder a zostalo gro hráčov s charakterom. Povedali sme si, že nemôžeme hrať benevolentne a byť v druhej lige iba v pozícii pokus-omyl. Základným cieľom bolo posunúť sa.
Ako sa to prejavovalo konkrétne vo výsledkoch?
Ligu sme začali parádne. Hneď prvý zápas sme vyhrali s kvalitnou rezervou Dubnice nad Váhom a samotní hráči súpera sa o nás vyjadrovali výborne. Druhý zápas sme iba o dva góly prehrali s tohtoročným víťazom AS Trenčín B. Vtedy sme boli presvedčení o tom, že play-off tento rok musí byť.
Nešlo ani o to, že sme to pre jeden či dva zápasy podcenili, ale o spôsob, akým sme hrali. Pripomeniem, že AS Trenčín B mal ten zápas v zostave napríklad Milana Kováča, ktorý v minulosti hral aj českú Extraligu, čo je top súťaž na svete. Potom však prišiel absolútny útlm, nie však z hľadiska, že by sme nevedeli hrať florbal.
Prišlo naše klasické. Od tretieho zápasu som ako tréner prakticky až do konca sezóny opäť ako každý rok nevidel ani zo 70 percent kompletný káder a náhradníci sú jednoducho inde ako naša najlepšia zostava. Premrhali sme si tak základnú časť a aj baráž o play-off a putovali tak, ako aj minulý rok do bojov o záchranu v druhej lige, do play-down.
Čo tento problém vlastne spôsobuje?
Hráči jednoducho nie sú profesionáli a máme, povedal by som, tím plný individualistov, ktorí žijú svoje dosť nabité životy a žiaľ, u niektorých to nie je až taká priorita. Ale nechcem to formovať na nejakú negativitu.
Ako teda dopadlo play-down?
Pred play-down sme si sadli, na tréningu sme si zobrali slovo dvaja najskúsenejší hráči, ktorí v play-down za tím aj nastúpili a bojovali – Adam Belica a ja a prakticky 90 percent tímu naozaj pochopilo, o čo ide a musím každého hráča, ktorý v play-down hral a bojoval pochváliť.
Druhú ligu sme tentoraz zachránili sami a posunuli sa o miesto vyššie v porovnaní s minulou sezónou. Vyhrali sme v ňom s Nitrou B a aj posledný zápas proti Floorball Academy Trnava, kde si dovolím povedať, že sme všetci podali suverénne najlepší výkon v sezóne. Nemusíme sa tak strachovať o miestenku v súťaži a ja iba verím, že tieto posledné zápasy budú len začiatok a udržíme si takúto úroveň.
Budete teda účastníkom druhej ligy aj v sezóne 2024/2025?
Áno.
Kto sa radil medzi opory z hľadiska tímu?
Veľakrát som spomenul, že my jednoducho v tíme hviezdy nemáme. Musíme sa spoliehať na tímovú robotu, pretože táto liga ide hore a nechcem sa opakovať, jednoducho za tie rezervy klubov z Extraligy veľkrát nastúpia aj reprezentanti, bývalí reprezentanti či slovenskí šampióni.
Keby mám túto sezónu vypichnúť naozajstné opory, určite nám vyrástol v kvalitného brankára Mikula, vysokú úroveň výkonov si držali Balciar a Belica. Bodovo nás túto sezónu ťahal Macho. Ostatní bojovali.
Čo mladí hráči?
Naozajstný potenciál má Matej Pös, dobré momenty majú Adam Kováč, Bezák, Hirschner, ale musia jednoducho „driapať“, pretože keď zoberieme do úvahy celoslovenskú úroveň ich kategórií, musia pridať o to viac. Prídu do tímu samozrejme ďalší mladíci a verím, že aj nejaké posily.
A čo vy? Stále stíhate hrať, trénovať a viesť aj celý klub?
Mojou tradíciou je fakt, že 80 percent sezóny trávim na masážnom valčeku, alebo u fyzioterapeutov a som „kamarát“ s bolesťou či zraneniami. Aj napriek tomu sa na určité úseky v sezóne snažím nastupovať a odovzdávať skúsenosti najmladším hráčom, respektíve získať nejaký ten kanadský bodík a každý takýto zápas má pre mňa cenu zlata. No a klub a trénovanie je práca aj koníček a defacto môj život a tam vlastne patrím, čiže áno, samozrejme.
Záverečná otázka. Kde vidíte Hammers Floorball v budúcnosti, respektíve florbal na Slovensku ?
V prvom rade veríme, že sa v našom okrese rapídne zlepšia podmienky a budú si vážiť osobnosti, ktoré tu vôbec šport robia. Je prakticky zázrak, že fungujeme ako fungujeme.
Ale potenciál tu je a ja hovorím, že všetko je beh na dlhé trate a verím, že je tu aj potenciál mať celú štruktúru a tým pádom sa v budúcnosti, ale určite v dlhšom horizonte posunúť aj do 1. ligy.
Extraliga a podobné súťaže sú momentálne taký sen, zatiaľ nereálny. Čo sa týka slovenského florbalu, keďže nie som funkcionár v rámci nášho zväzu, neviem či mi prináleží hodnotiť to, no určite ide florbal na Slovensku hore. Cítiť to na ligách, už len na druhej lige.
Dovolím si tvrdiť, že desať rokov dozadu by prvé tímy z dnešnej druhej ligy mohli hrať Extraligu a my z dnešku by sme tú, ktorá sa vtedy hrala určite hrali na čele.
Čo sa týka vyšších súťaží, respektíve Extraligy, je plná mladých, moderných a kvalitných florbalistov a florbalistiek a chce to prvý naozajstný medzinárodný úspech v rámci reprezentácie v podobe medailového umiestnenia.
Je tam samozrejme ešte veľa veľa práce, keďže ešte rýchlejšie idú dopredu v krajinách silnej štvorky – Švédsko, Fínsko, Česko, Švajčiarsko, hrýzť začína Pobaltie a napríklad také Lotyšsko, no každý na Slovensku verí, že raz sa veľkého úspechu dočkáme aj na reprezentačnej úrovni.
