PRIEVIDZA. Alex Michal Čulák (21) odišiel v zimnom období zo šiestoligových Topoľčian na polročné hosťovanie do Prievidze. Svojimi výkonmi si vypýtal od hrajúceho trénera Filipa Hlohovského post brankárskej jednotky.
Stihne Kucka futbalové EURO? S reprezentáciou sa pripravuje oddelene Čítajte V ROZHOVORE SA DOČÍTATE:
- Prečo sa Čulák rozhodol pre Prievidzu,
- či sa mu okrem prvej podarilo zneškodniť aj ďalšie penalty,
- či chce zostať v Prievidzi,
- čo bude primárnym cieľom Baníka v ďalšej sezóne.
Aký bol začiatok jarnej časti v Prievidzi?
Prvé dva zápasy som sedel na lavičke. Taká bola dohoda s „Hlohom“ (hrajúcim trénerom Filipom Hlohovským, pozn. red.), chytal Aďo Krausko, ktorý bol pred mojim príchodom jednotkou Prievidze a v ďalších dvoch som chytal ja. Tréner povedal, že je na nás, ako sa v týchto zápasoch ukážeme.
Okrem Prievidze ste mali aj iné ponuky?
Áno, oslovil ma tréner Lehoty pod Vtáčnikom Igor Slezák, ich brankár Pipíška bol zranený. Nakoniec zvíťazila Prievidza, bola prvá, ktorá ma oslovila a dala mi konkrétnu ponuku.
Odvtedy stojíte v bráne Prievidze vy. Čím ste presvedčili trénera?
Mal som aj šťastie, v mojom debutovom zápase som chytil penaltu. Navyše, obidva zápasy sme vyhrali (s Kozárovcami doma 3:1 a v Jasl. Bohuniciach 0:1, pozn. red.), odvtedy som stabilná jednotka. Na lavičke som sedel iba v jednom zápase, keď sme hrali tzv. anglický týždeň, tak proti Hurbanovu išiel do brány Aďo.
Aký máte s brankárskym kolegom vzťah?
Sadli sme si hneď od môjho príchodu, vychádzame spolu dobre. Snaží sa mi v zápasoch robiť čo najlepší servis, veľa spolu komunikujeme na tréningoch, jeden druhého ťaháme. Tak by to malo medzi brankármi byť, sme predsalen iní, ako sa hovorí. Som rád, že máme takýto otvorený a priateľský vzťah.
Vy ste v čom iný?
Mám svoje zvyky, dobrú kávu, hudbu. Pred zápasom si zvyknem napozerať súpera, jeho štandartky, poprípade penalty, aby som vedel, čo ma v zápase čaká. Potom v šatni strečujem, pozerám vizualizáciu zápasu a na rozcvičke mám zaužívané veci, ktoré robím už dlho.
Alex Michal Čulák. (zdroj: archív hráča)Čiže máte súperov v 4. lige napozeraných?
Áno, pred každým zápasom pozerám videá súperov, aby som vedel, čo ma čaká. Snažím sa dohľadať penalty strelcov, aby som bol pripravený aj na túto alternatívu.
Okrem penalty, ktorú ste chytili vo vašom premiérovom zápase, sa vám podarilo zneškodniť aj nejaké ďalšie jedenástky?
Nie, kopali sa proti mne ešte ďalšie dve, ale tie sa mi bohužiaľ nepodarilo chytiť. Aj keď som ich mal napozerané, tak obidvaja strelci, Zsigmont v Gabčíkove a Strakoš v Pate zmenili strany.
Robíte si videoanalýzy súperov už dlhšie?
Áno, odkedy som začal chytávať v A-mužstve Topoľčian.
Prievidzskí karatisti dobyli Ameriku, napriek tomu sa držia pri zemi Čítajte Futbal hráte popri práci alebo škole?
Študujem na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre na fakulte telovýchovy.
Ako sa vám darí skĺbiť štúdium a futbal?
Prvé mesiace boli náročnejšie, dochádzam do Prievidze aj Nitry. Ale už som si v tom našiel systém, je to iba o zvyku.
Zachytili ste nejaké odozvy na svoje výkony v bráne Prievidze?
Niečo som zachytil, od fanúšikov Prievidze a hlavne v kabíne, či už od spoluhráčov alebo trénera. Niekedy ma pochvália aj hráči alebo tréner súpera.
Predpokladám, že sú hlavne pozitívne.
Áno, zatiaľ vždy.
Zachytili ste aj nejaké negatívne ohlasy?
V Prievidzi ani nie, možno niekedy na vonkajších zápasoch, kde na mňa kričali fanúšikovia domácich. Niečo som započul, ale išlo to jedným uchom dnu a druhým von. Brankár musí mať hlavne dobre nastavenú hlavu, musíme byť 90 minút plne koncentrovaní na zápas. Každá chyba nás môže stáť gól, za nami už nie je nikto.
Prezradíte niečo na trénera Filipa Hlohovského?
Má veľmi dobré tréningy, sústredíme sa na rôzne detaily, ktoré sa snažíme prenášať aj do zápasov a väčšinou sa nám to aj darí. Pripravujeme sa na rôzne pressingy, nacvičujeme signály, rôzne herné štýly. Tréningy majú hlavu a pätu, „Hloho“ má veľké skúsenosti, ktoré nám odovzdáva.
Bavili ste sa už so spoluhráčmi, či budú chcieť postúpiť zo 4. ligy, v ktorej momentálne s Prievidzou hrávate?
Áno, zazneli hlasy, že sa o to v budúcej sezóne pokúsime, postúpiť a hrať trojku je náš primárny cieľ.
Ste nastavený tak, že zostanete v Prievidzi aj po lete?
Po sezóne sa stanem na chvíľu hráčom Topoľčian, keďže v Prievidzi som na polročnom hosťovaní. Ale do Topoľčian sa vrátiť nechcem, rád by som zostal v Prievidzi.
Máte nejaké plány a ciele do budúcnosti?
Jasné, mojim snom je stať sa profesionálnym hráčom, zachytať si v najvyššej súťaži a potom možno pozvánka do reprezentácie či zachytať si v niektorej z najlepších líg. Ale hlavne, živiť sa futbalom a zabezpečiť rodinu.
Brankár z Prievidze je s českými Teplicami pred bránami pohárovej Európy Čítajte A ako ste sa vlastne dostali do brány?
Futbal som začal hrávať od nejakých 5 rokov, kedy ma dedko zobral na tréning. Po prvom tréningu som sa rozplakal, povedal som, že to nie je pre mňa, že ma to nebaví. Potom som skúšal rôzne športy, chodil som na karate, plával som, neskôr som robil brazílske bojové umenie jiu-jitsu. Stále som rekreačne hrával pri činžiaku s chalanmi. Jeden spolužiak sa ma spýtal, či by som nechcel ísť na tréning. Samého mi napadlo, že by som mohol ísť do brány. Po prvom tréningu som si to zamiloval, vedel som, že toto je presne to, čo chcem robiť.
Máte nejaký brankársky vzor?
Pri mojich začiatkoch som najviac sledoval Manuela Neuera, ktorý zaviedol nový hrací systém a vďaka nemu je teraz „brankárčina“ tam, kde je. Ďalej Davida De Geu, Ikera Casillasa, Víctora Valdésa, teraz sa mi páči hra Keylora Navasa, Jana Sommera, Jordana Pickforda, ktorí sú mi typologicky bližší.
