DANIELA BALIŠOVÁ je vodičkou kamióna s cisternou. Už počas detstva mala blízko k autám či motorkám. Po vyštudovaní Obchodnej akadémie v Prievidzi sadla za volant osobného auta a rozvážala autodielce.
Postupne sa dostala až k svojmu vysnívanému povolaniu. Počas jeho vykonávania sa 27-ročná Prievidžanka stretla už s rôznymi reakciami ľudí. Prevažujú však pozitívne, zo zlých si ťažkú hlavu nerobí, chvíle v práci si naplno užíva.
Odkedy ste vodičkou kamiónu? Čo vás na zamestnaní najviac baví?
Od januára. Bol to môj sen a z práce mám radosť. Od devätnástich rokov som šoférkou z povolania. Po skončení strednej školy som sa ocitla hneď za volantom.
Rozvážala som autodiely najprv na osobnom aute, potom som riadila pick-up, dodávku. Tá mi už bola malá, a tak som si chcela vyskúšať jazdiť na kamióne. Rodičia mi kúpili skúšobnú jazdu a vtedy som si povedala, že idem do toho.
Na vodičský preukaz som si našetrila peniaze. Už odmala som ale mala vzťah k autám, motorkám. Na tejto práci mám najradšej šoférovanie, ale celkovo aj životný štýl. V zmysle že ráno sadnete do auta, večer prídete a občas aj na druhý deň. Je to taký dobrodružný život, som v podstate platený cestovateľ.
Loading
@dadly_truck
Ako vyzerá váš pracovný deň?
Ráno idem do závodu, kde mi do cisterny dajú chémiu, počkám na papiere a vyrazím na cesty. Jazdím po Slovensku a Českej republike. Po príchode na miesto zapojím hadice a vyložím tovar. Keď to dokončím, idem väčšinou domov. Občas sa stane, že musím ísť naložiť ďalší produkt a vtedy idem do umyvárky cisterien, kde mi ju vyčistia dosucha a následne môžem ísť vziať tovar.
Ako je to s prestávkami?
Po štyri a pol hodinách jazdy musíme mať 45-minútovú pauzu. Ja to dodržujem. Sú za to veľké pokuty.
Čo je podľa vás na tomto povolaní najnebezpečnejšie?
Je to samo osebe nebezpečné, či už na cestách alebo pri nakladaní a vykladaní tovaru. Prevážam nebezpečné látky, musím dávať pozor, aby som s nimi nehavarovala. Taktiež musím byť obozretná aj pri vykladaní tovaru, aby sa chémia nedostala na zem. Chrániť musím aj seba, a to tým, že nosím prilbu, montérky, ochranný štít. Vozievam hlavne žieraviny, keby zasiahli kožu, môžu spôsobiť popáleniny.
Pri priehrade v Kanianke osadia lampy. Ide o projekt školákov, záleží im na bezpečnosti ľudí Čítajte Necítite pri jeho vykonávaní strach?
Necítim. Ja si to nepripúšťam, ale taký zdravý rešpekt určite mám, aby som dávala pozor. Ale že by som sa vyslovene bála, tak to nie.
Čo hovoria na zamestnanie rodina alebo priatelia?
Rodinní príslušníci boli najprv proti, lebo sa o mňa báli. Keď ale videli, že sa tohto nechcem vzdať, tak ma podporili a stále ma aj podporujú. Sú na mňa pyšní nielen oni, ale aj priatelia. Keď nastane situácia, že musím spať v aute, tak každý večer mám s maminou videohovor a musím jej ukázať, či mám zatiahnuté závesy, keďže majú o mňa strach.
