NITRIANSKE PRAVNO. 48-ročný spisovateľ Marek Boško, ktorý býva v Nitrianskom Pravne, vydáva v týchto dňoch svoju štvrtú knihu, jej názov je Paradox. Ide ale o jeho prvé sci-fi. Na obálke však svieti meno Mark Lipsky, v rozhovore sa, okrem iného, dozviete, prečo je to tak.

Po akom čase vám vychádza nová kniha? Koľko ste na nej pracovali?
Prvá mi vyšla v roku 2016 a písal som ju dva roky. Ak nerátam vydania mojich diel v českom jazyku, tak naposledy som publikoval v 2019. To však neznamená, že som odvtedy pracoval na tej novej. V skutočnosti som Paradox napísal za posledných päť týždňov minulého roka a paradoxne jeho tvorbe predchádzala iná kniha, ktorá však vyjde až na jeseň.
Prečo ste sa rozhodli práve pre sci-fi?
Mojou debutovou publikáciou bol dobrodružný román. Keď som potom tvoril dve humoristické, myslel som si, že na to bude väčšia odozva. Nebolo to však ale tak. Možno aj kvôli tomu, že im chýbala reklama. Do sci-fi som išiel aj z toho dôvodu, že som dostal dobrú myšlienku, ale aj preto, že by mohla mať viacej čitateľov. Vyzerá to tak, že aj bude mať. Mám za sebou už rôzne žánre, ale vždy som chcel napísať sci-fi, pretože je to z môjho osobného pohľadu najnáročnejšie. Tým nemyslím niečo ako Star Wars, či Star Trek, ale skôr ten druh žánru, ktorý sa opiera o teoretickú fyziku a astrodynamiku.
Prečo by mali čitatelia siahnuť práve po knihe Paradox?
Jej účelom je predovšetkým čitateľa pobaviť. Tým nechcem povedať, že je humorná, aj keď sa v príbehu objavia aj veselé momenty. Mám na mysli skôr fakt, že sa čo najzrozumiteľnejšou formou prostredníctvom príbehu snaží ponúknuť vysvetlenie inak ťažko pochopiteľných javov, akým je napríklad dilatácia času. Ak si čitateľ po jej zdolaní položí ďalšie otázky súvisiace napríklad s možnosťou existencie mimozemského života, o to lepšie.

Konzultovali ste pri jej písaní nejaké záležitosti s inou osobou?
Áno. Nie však s teoretickým fyzikom, ako by niekto očakával, ale s lekárom. Aby som neprezrádzal viac, môžem povedať len toľko, že každý, kto sa do jej čítania pustí, už na úplnom začiatku pochopí, prečo práve s lekárom.
Na jej obálke je uvedené meno autora Mark Lipsky, prečo je tomu tak? Je to vaše pseudonym?
Áno, pre jeho použite som sa rozhodol len v tomto konkrétnom prípade. Domnievam sa totižto, že existuje skupina čitateľov, ktorí pri výbere knihy žánru sci-fi dajú prednosť autorovi, ktorého meno znie cudzokrajne. Podľa predbežných ohlasov z vydavateľstva sa zdá, že bola táto taktika správna. Meno Mark Lipsky som si len požičal od hlavného hrdinu príbehu, ale moje ďalšie dielo bude publikované opäť pod mojím vlastným.
Koľko spisovateľov sa na Slovensku venuje takémuto žánru?
Priznám sa, že presnú odpoveď nepoznám, ale rátam, že ich bude dosť. Vychádzam z toho, že u nás existujú minimálne dve vydavateľstvá, ktoré sa prednostne orientujú na domáce sci-fi a fantasy.
V čom sa táto kniha líši od vašich ostatných?
Predovšetkým námetom, ale aj použitým spôsobom rozprávania, ktorému sa hovorí Ich-forma, čo znamená asi toľko, že príbeh je servírovaný z pohľadu prvej osoby. Týmto spôsobom som napísal aj publikáciu Úžľabina, ktorá vyjde na jeseň, ale Paradox má ešte jedno špecifikum navyše. Odohráva sa v rozsahu necelých dvoch hodín ako jediný súvislý záber, ktorý je v kinematografii známy ako one-shot.
Dávate priestor vašim rodinným príslušníkom prečítať si dielo ešte pred jeho samotným vydaním?
Isteže. Manželka býva obvykle mojím prvým recenzentom, aj keď v tomto konkrétom prípade s výnimkou mňa, vydavateľa a redaktorov ešte Paradox nikto nečítal.
Kto zo spisovateľov je pre vás inšpiráciou a prečo?
Keďže takmer výlučne čítam historické romány, je mojím spisovateľským vzorom anglický autor Ken Follett, pretože vie vyrozprávať dejiny takým spôsobom, akým to žiadna učebnica dejepisu nedokáže.
Aké ocenenia ste za svoju tvorivú činnosť získali?
V roku 2017 som sa svojím debutom Vtáčkar umiestnil na druhom mieste v ankete časopisu Knižná revue.

Predtým, než začnete tvoriť, si jasne premyslíte o čom bude vaše dielo, alebo príbeh sa začne kreovať až pri samotnom písaní?
Musím mať premyslené kľúčové body zápletky a aj jej rozuzlenie. Neviem si predstaviť, že by som napísal napríklad sto strán a potom zistil, že príbeh vlastne nemá koniec.
Akými kvalitami by podľa vás mal disponovať dobrý spisovateľ?
Okrem toho, že vie zosnovať atraktívny príbeh bez hluchých miest a balastu, by mal mať rozsiahlu slovnú zásobu. Nie je totižto nič otravnejšie, ako keď v každej druhej vete narazíte na rovnaké slovo.
Je podľa vás v dnešnej dobe menší záujem o knihy ako napríklad pred 20 rokmi? Ak áno, čím to podľa vás je?
To neviem posúdiť. Ak som sa pred dvomi dekádami prinútil prečítať jedno dielo za dva roky, tak sa možno aj preceňujem. Dnes sú tie možnosti rozšírené o e-knihy, prípadne o audio-knihy, pre tých, ktorým sa nechce listovať ani na displeji. Ale aj tak si myslím, že by otázku vedel lepšie zodpovedať niektorý vydavateľ.