Benefity za smrteľné riziko: Exkluzívna reportáž z bane, do ktorej sa bežný smrteľník nedostane

HANDLOVÁ. „Nasaďte si prilbu, zapnite svetlo a na krk zaveste sebazáchranný prístroj. V prípade požiaru v podzemí ho použite, aby ste mohli dýchať. Nepomôže vám však v priestore bez kyslíka. Ovzdušie ho musí obsahovať aspoň 16 percent na to, aby prístroj fungoval. Vydrží však iba niekoľko desiatok minút, počas ktorých sa musíte dostať do bezpečia.“

Týmito slovami nás pripravil predseda Handlovského baníckeho spolku Vladimír Podoba na sfáranie do podzemia bane v Handlovej. Po ukončení ťažby uhlia na hornej Nitre sme mali možnosť vidieť opustené štôlne, ktoré handlovskí baníci vyrazili pred viac ako sto rokmi.

Video z handlovskej bane si môžete pozrieť aj tu.

Nachádzajú sa približne dvesto metrov pod zemou a vedie k nim takmer trojkilometrová postupne klesajúca trať, po ktorej premáva banský vláčik.

Bazalt, ako tento priestor baníci nazývajú, je zabezpečená a dobre odvetraná časť bane, ktorá bola v minulosti centrom handlovského podzemia. Vyhĺbili ho do pevnej horniny bez potreby výstuží, napriek tomu dobre odoláva náporu hornín dvesto metrov nad ním.

Je to najširšia chodba v bani, iná podobná tam z bezpečnostných dôvodov nie je. Ostatné priestory baníci razili do mäkších hornín, sú preto oveľa menšie. S veľkosťou totiž rastie aj riziko, že chodba nápor zvrchu nevydrží.

V minulosti bol bazalt považovaný za bezpečné miesto v bani, ani dnes by v ňom nemalo hroziť riziko nepredvídateľných udalostí. Ale ako povedal Vladimír Podoba, ktorý v Hornonitrianskych baniach odpracoval štyridsať rokov, človek nikdy nevie, čo sa v bani môže stať.

Aj s týmto vedomím do podzemia fárali tisíce mužov, ktorí tu za viac ako sto rokov pracovali.

Sfárali sme do opusteného podzemia bane v Handlovej (30 fotografií)

S čakanom v ruke a baretkou na hlave

Priemyselná ťažba uhlia na Slovensku sa začala v roku 1909 práve v Handlovej, ktorá je označovaná za matku uhoľného baníctva na Slovensku.

Ako prvú vyrazili starú štôlňu dlhú 2700 metrov a vyhĺbili hlavnú šachtu. Obe existujú dodnes. Stará štôlňa bola v prevádzke od roku 1912, dnes je v nej zásoba banskej vody, ktorú bane na povrchu využívajú na chov sumčeka afrického.

Potom vyrazili bazalt a jeho súčasťou bola koniareň. Neskôr vznikol sklad streliva, postupne pribudli dielne a ďalšie potrebné zázemie pre baníkov. Z bazaltu sa rozrastali jednotlivé závody známe ako severná, južná, západná a východná baňa.

Muži kedysi do bane fárali v baretkách a oblečení, v ktorom prišli z domu. (zdroj: archív HBP)

Baníci začiatkom 20. storočia pracovali s čakanom, lopatou a fúrikom. Nemali k dispozícii stroje a zariadenia, všetko robili ručne. Nepoznali ochranné pomôcky, fárali v oblečení, v ktorom prišli z domu.

Do podzemia chodili pešo, neskôr v jednoduchých kovových vozíkoch, v ktorých v zime sedeli na nahriatych tehlách. Namiesto prilby mali na hlavách baretky. O bezpečnosti pri práci sa v tých časoch veľa nehovorilo.

Slepé kone v podzemí nahradili lokomotívy

Pri práci baníkom slúžili kone, ktoré ťahali vagóny naložené uhlím alebo materiálom.

Tie, ktoré do podzemia spúšťali šachtami, už denné svetlo nikdy nevideli. V Handlovej, kde sa pod zem dostali pozvoľne klesajúcim tunelom, sa kone na povrch občas dostali, aby sa napásli. Prevažnú časť života ale prežili v podzemí.

Keďže žili takmer stále v tme, väčšina z nich oslepla. Trasu, po ktorej museli ťahať vagóny, poznali naspamäť. Dokonca každý kôň vedel, koľko vagónov dokáže utiahnuť, ak mu pridali čo len jeden, nepohol sa z miesta.

V handlovskej bani aj dnes možno vidieť pozostatky bývalej koniarne pre dvanásť koní. Na stenách visia kovové oká, o ktoré boli uviazané a vidno stopy po kŕmidlách.

Z podzemia kone vyšli v roku 1929, kedy ich nahradili lokomotívny. Na povrchu ich ešte využívali do roku 1953. Túto výmenu dokumentuje aj známa fotografia z handlovského bazaltu, na ktorej stojí kôň vedľa prvej lokomotívy.

Jedna z najznámejších dobových fotografií z handlovského podzemia dokumentuje nahradenie konskej sily strojmi. (zdroj: archív HBP)

„Najskôr sa používali naftové lokomotívy, no bolo to nebezpečné a pár ľudí sa v podzemí priotrávilo z výparov. Nahradili ich preto takzvané kompresky, teda lokomotívy poháňané stlačeným vzduchom,“ vysvetlil Podoba.

Keď konskú stajňu v podzemí zrušili, priestory prerobili pre potreby stálej lekárskej služby. V nej sedel lekár, ku ktorému privážali zranených baníkov na prvotné ošetrenie. Neskôr vzniklo priamo pri bani zdravotné stredisko a ošetrovňu v podzemí zrušili.

Na hrozby upozornili potkany a vtáky

Prví muži, ktorí do bane fárali, netušili, ako sa chrániť pred hrozbami, ktoré tam na nich číhali. Neexistovali prístroje a zariadenia, ktoré by ich upozornili na nebezpečenstvo, všetko si museli prežiť a učiť sa rozoznávať signály, ktoré príroda vysielala.

„Využívali na to jednoduché a často nebezpečné spôsoby. Napríklad benzínovú lampu, s ktorou išli do podzemia a keď zhasla, vedeli, že musia ísť von, pretože je tam nebezpečná koncentrácia metánu,“ povedal Podoba.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Handlovská baňa storočie formovala región, je aj symbolom veľkých nešťastí. Má z nej byť skanzen Čítajte 

Pomôcť podľa jeho slov vedeli aj potkany, ktorých bolo vždy plné podzemie a stali sa bežnou súčasťou baníckej práce. „Potkan uteká, keď vycíti nebezpečenstvo. Aj to bol pre baníkov signál, že niečo nie je v poriadku.“

V rudnom baníctve sa využívali aj vtáky v klietke, ktorú zavesili na strop. Pokiaľ vták žil, bolo dobre, ak uhynul, vedeli, že v bani je veľa plynu, ktorý necítiť.

Baníci dodnes hovoria, že banské zákony sú tvorené krvou. „Všetko, pred čím varujú a na čo upozorňujú, si v minulosti musel niekto prežiť. A mnohí to neprežili. Vďaka tomu dnes vieme, ako reagovať na požiar, prieval či únik metánu,“ vysvetlil Podoba.

Najhoršia je voda

V podzemí je podľa jeho slov najnebezpečnejšia voda.

„Pred ohňom aj plynmi sa dá ujsť, ale pred vodou nie. V minulosti prišli o život piati baníci pri prievale vôd. Boli to sekundy, tí ľudia nevedeli, čo sa deje a nemali šancu ujsť,“ spomína Podoba.

Baňa Handlová kedysi a dnes (18 fotografií)

Napriek tomu sa najväčšie banské nešťastia v Handlovej spájajú s únikom metánu. Za najtragickejší je považovaný rok 1929, kedy na jar pri výbuchu zahynulo pätnásť ľudí a do konca roka ďalších jedenásť.

Najväčšie nešťastie sa stalo v roku 2009, kedy explózia v podzemí zabila dvadsať baníkov a banských záchranárov.

V baniach na hornej Nitre počas ich histórie zahynulo 476 ľudí, z toho takmer 300 prišlo o život práve v Handlovej. Ich mená sú vytesané na miestnom pamätníku obetiam banských nešťastí.

Baňa nebezpečenstvo signalizuje

V podzemí bolo často možné hroziace nebezpečenstvo spozorovať.

„Pred prievalom začne zo stropu kvapkať kalná voda. Pokiaľ je čistá, nič sa nedeje, ale keď sa zakalí, je to signál, že sa íly pohli smerom dole a hrozí prieval,“ vysvetlil Podoba.

Pred banským požiarom dochádza k samovznieteniu uhlia, baníci hovoria aj o zaparení. Pod stropom vtedy vidno vodnú paru, pri vyššej teplote sa objaví dym a fialový plameň a nasleduje otvorený oheň.

Najťažšie sa rozpoznáva nebezpečná koncentrácia metánu, pretože je to plyn bez farby a zápachu.

Benefity za riziko

Práve preto, že práca v podzemí bola vždy nebezpečná, nemali v ňom bane nikdy dostatok zamestnancov. Výnimkou boli len roky najväčšej slávy, kedy práca dobre vynášala a viazala na seba množstvo benefitov pre baníkov aj ich rodiny.

Prečítajte si Prečítajte si Z nelegálnej skládky spravil obrí altánok v islandskom štýle a pamätník banskej činnosti Čítajte 

Mužov do bane lákali na byty, dobré platy, sociálne výhody, rekreácie či deputát, teda zásobu uhlia pre vlastnú potrebu.

Najviac zamestnancov mala baňa v Handlovej v 80. rokoch minulého storočia, kedy v nej pracovalo okolo 4800 ľudí. Nie všetci ale fárali do podzemia. Tí, ktorí sa venovali hlavnej banskej činnosti, teda razeniu banských chodieb a stenovému rúbaniu, mali za sebou obrovský záves ľudí, ktorí vykonávali rôzne obslužné činnosti.

Bohaté osemdesiate roky

V časoch najväčšieho banského rozmachu, ktorý bol od 60. do 80. rokov minulého storočia, bazaltom prešli milióny ton uhlia.

„Ak z každého z piatich ťažobných úsekov vyšla len jedna súprava, ktorá mala okolo tridsať vagónov, premávka v podzemí sa poriadne zahustila. Preto v bazalte pôsobil dopravný dispečer, ktorý premávku riadil a usmerňoval vlakové súpravy z jednotlivých revírov až do úpravne uhlia na povrchu,“ vysvetlil bývalý baník.

Napísali sme tiež Napísali sme tiež S každým kilom navyše je záchrana pacienta náročnejšia. Obezita sťažuje prvú pomoc aj včasný prevoz Čítajte 

Najúspešnejším v Handlovej bol rok 1977, kedy sa vyťažilo 1 672 131 ton uhlia. Priemerná denná ťažba vtedy dosiahla 5500 ton uhlia.

Útlm banskej činnosti prišiel postupne a prirodzene spolu s vyčerpávaním podzemných zásob, ale aj zvyšovaním nákladov na banskú činnosť.

Fáralo sa čoraz ďalej, komplikovalo sa odvetrávanie, čo stálo viac peňazí. Vplyv na to mala aj výroba energie z náhradných zdrojov, tlak na ekológiu a znižovanie znečisťovania životného prostredia fosílnymi palivami.

Ja som baník, kto je viac

Baníci naprieč históriou často prejavovali nespokojnosť s prácou, platmi či podmienkami v podzemí, o čom svedčia aj mnohé štrajky, ktoré organizovali aj v Handlovej.

Zapájali sa do nich nielen baníci, ale aj ich rodiny. Niektoré skončili tragicky.

Pri vstupe do handlovského závodu je dodnes pamätník obetiam štrajku z roku 1918, pri ktorom boli zabití štyria ľudia, z toho dve manželky miestnych baníkov.

Napriek tomu, že baníci neboli vždy s pracovnými podmienkami spokojní, sú známi tým, že sa svojím povolaním hrdili. Najmä v časoch najväčšej slávy sa uchytilo známe heslo „ja som baník, kto je viac“.

Banícki učni v sprievode. (zdroj: archív HBP)

Banícka česť sa tradovala v rodinách, v ktorých generácie chlapov fárali do podzemia. Bola to práca, pri ktorej fungovala súdržnosť a solidarita. Baníci boli ako rodina, pod zemou sa museli spoliehať jeden na druhého a v prípade nebezpečenstva si pomáhať.

Aj keď to je dnes už minulosť, práve podzemné priestory v Handlovej by mohli uchovať pamiatku banskej činnosti na hornej Nitre. Kompetentní rokujú o tom, že by tu vznikol banský skanzen.

„V Handlovej máme k dispozícii rozsiahle podzemné banské priestory, ktoré sa dajú bez problémov odvetrávať. Je tam množstvo zaujímavých miest a zákutí, ktoré by bolo možné sprístupniť verejnosti,“ uzavrel Vladimír Podoba.