PRIEVIDZA. Po neúrodných rokoch sa Prievidžania zastavili až v semifinále play off, kde im stopku vystavila Spišská Nová Ves.
O turbulentnej sezóne sme sa rozprávali s Marošom Helmécym, asistentom hlavného trénera Sašu Jankoviča.
Ako hodnotíte sezónu zavŕšenú bronzom?
Splnili sme cieľ, dostali sme sa do top 4. Po zápase v Leviciach (ktoré vyhrali doma s Komárnom 78:67 a postúpili do finále, pozn. red.) už vieme, že máme bronzové medaily, čo je výborné, v decembri by to asi nikto nepovedal. Na druhej strane, mrzí to. Semifinále nám nevyšlo tak, ako by sme si predstavovali, nepostúpili sme do finále.
Sezóna bola turbulentná, po rokoch sme vrátili na vyššie priečky, keď sme dokázali poskladať dobrý káder, takže ju hodnotím pozitívne.

Váš súper zo Spišskej Novej Vsi, ktorý skončil v základnej časti na 6. mieste, ide do finále. Ukazuje sa, že liga je vyrovnaná, čo poviete?
Zoberme si, že Spišská mala pred sezónou najvyššie ciele, chcela hrať finále. To, že skončila na 6. mieste, neodzrkadľovalo silu jej kádra. Spišiaci majú v tíme skúsených Slovákov, či už bývalých alebo aj súčasných reprezentantov, takisto aj slušných zahraničných hráčov, takže šírku kádra na finále určite majú.
V Prievidzi ste zažili už niekoľko hlavných trénerov. Ako sa vám spolupracuje s terajším, Sašom Jankovičom?
S každým trénerom sa mi spolupracovalo dobre, nemal som ani s jedným problém, dodnes som s každým v kontakte. Snažil som sa všetkým v rámci svojich možností z mojej pozície čo najviac pomôcť. Každý tréner je iný, každý mal svoj štýl toho, ako chce viesť tréningy či zápasy. Pre mňa osobne ako asistenta je to veľmi dobrá skúsenosť a ďalší pohľad.
Ako vnímate zahraničných trénerov? Pridajú tímu svoj južanský temperament či „drajv“?
Nemyslím si, že to dokážu len tí zahraniční. Tu v Prievidzi som mal len zahraničných trénerov, ale aj slovenskí tréneri, aj keď ich nie je v našej lige veľa, tak dokážu svoj tím vyburcovať. Dôkazom toho je aj Michal Madzin, ktorý je už niekoľko rokov v Leviciach.
Každý tréner je iný, tí balkánski majú svoje emócie, americkí to majú postavené na niečom inom, každý dokáže dať svojmu tímu to svoje. Je zaujímavé sledovať, ako tréneri so svojimi tímami pracujú.
V Prievidzi máte v kádri mix domácich aj zahraničných hráčov, ktorí dokážu svojimi kúskami prilákať do hľadiska divákov, čo myslíte?
Myslím, že je to také vyústenie situácie. Na hráčskom trhu bohužiaľ nemáme veľa Slovákov, tí kvalitnejší, keď môžu, tak idú do zahraničných líg. Tých skúsených Slovákov, reprezentantov, ktorí sú v niektorých tímoch, je veľmi málo. Preto je aj viac zahraničných hráčov.
Keby bolo viac kvalitných slovenských hráčov, čo momentálne bohužiaľ nemáme, tak by možno niektoré tímy pracovali s menším počtom zahraničných hráčov.
Ale určite je to zaujímavé aj pre divákov. Tak, ako sa prídu pozrieť na Slovákov, tak prídu aj na zahraničných. Pre decká je zaujímavé, keď tu hrajú Američania, pre ne sú to vzory.
Treba nám vychovávať hráčov, určite by bolo výborné, keby bolo viac Slovákov s potrebnou kvalitou. Je už len na nás, ako si ich vychováme.

Máte z čoho vyberať aj z prievidzskej basketbalovej liahne?
Momentálne tu máme mládež rozbehnutú dobre, snažíme sa ju posúvať na vyššie levely. V kategóriách tu máme dobré typy, je už len na nich samotných, koľko budú chcieť basketbalu obetovať zo svojho voľného času a ako budú na sebe pracovať. Budeme sa snažiť mať takých hráčov čo najviac, aby si tréneri v áčku mohli vyberať lepších hráčov. Potom aj A-tím bude mať širšiu rotáciu a bude to lepšie.
Hráčov čaká autogramiáda, v prievidzskej hale bývali na zápasoch výborné návštevy. Prievidza opäť žila basketbalom?
Nie nadarmo sa hovorí, že Prievidza je basketbalové mesto, tento šport tu má neskutočnú tradíciu a aj mládežnícky basketbal tu zbiera veľké úspechy. Ľudia chodia na naše zápasy vo veľkom počte a my sme radi, že mávame takúto návštevnosť, skoro stále máme vypredanú halu a ľudia nás ženú dopredu.
Aká je rivalita medzi Prievidzou a Handlovou? Vnímali ste problémy, s akými sa Handlovčania borili počas sezóny? (Štyria zahraniční hráči Handlovej boli pre neplatné víza vyhostení z krajiny, pozn. red.)
Nie som rodený Prievidžan. Som tu už 7 rokov, túto rivalitu vnímam, ale beriem ju s humorom a nadsázkou. Určite tu tá rivalita je, veď Handlová je blízko, ako sa hovorí „cez kopec“.
Bohužiaľ, stalo sa im to, čo sa stalo, nikto to nikomu nepraje. Bavili sme sa o tom v klube, boli by sme radi, keby handlovský tím bol kvalitný. Predstaviť si semifinále Prievidza – Handlová by bolo niečo neskutočné. Zoberme si, že najvyššiu návštevnosť v tejto sezóne sme mali dva a pol tisíc divákov práve na derby s Handlovou, keď ešte mala „starých“ hráčov. Ľudia sem prišli aj z Handlovej, bola tu skvelá atmosféra.
Keby Handlová prešla do semifinále a v ňom by sme sa stretli, tak tá séria by mala neskutočný náboj. A to môže basketbalu len pomôcť.