Pri absencii brankárskej jednotky a zranení dvojky musel ísť do brány Bojničanov tretí gólman v poradí Miloš Szabó. Rodák z Lehoty pod Vtáčnikom podal výborný výkon a aj jeho zásluhou hádzanári z malého kúpeľného mestečka na palubovke Topoľčian vyhrali. Svoj postup medzi najlepšiu extraligovú štvoricu Bojničania potom potvrdili v domácom zápase.
Toto je výpoveď tretieho brankára HK Kúpele Bojnice Miloša Szabóa.

O zápase v Topoľčanoch
„Priznám sa, keď som nastupoval do zápasu, tak som sa nevedel sústrediť a neviem, za akého stavu som išiel do brány. Peťo Carolan sa zranil a vedel som, že už nikto za mnou nie je, kto by mal ísť do brány a budem tam musieť do konca byť ja. Modlil som sa, aby som dobre zachytal, vďaka Bohu sa to podarilo a bolo z toho víťazstvo.“
O tom, aké to je byť náhradný brankár
„Je rozdiel byť druhý alebo tretí brankár, ktorý sa do brány dostane sporadicky. Tým, že som bol od začiatku sezóny tretím brankárom, tak som to mal o to ľahšie, lebo možností som nedostával veľa. Pred zápasom v Topoľčanoch som si uvedomoval, že som už druhý brankár a mal by som byť pripravený, pozrieť si videoanalýzu, kto ako hádže, byť myšlienkami v zápase. Druhý brankár musí byť pripravený a rátať s tým, že do brány pôjde.“
DOČÍTATE SA:
- O zápase v Topoľčanoch,
- o tom, aké to je byť náhradný brankár,
- o hádzanárskych začiatkoch Miloša Szabóa,
- o jeho návrate do Bojníc,
- o Covide a jeho následkoch,
- o myšlienkach na hádzanú počas choroby,
- o návrate do života,
- o návrate domov a k hádzanej,
- čo o Szabóovi povedal tréner Bojníc Tomáš Mažár.
O hádzanárskych začiatkoch
„K hádzanej som sa dostali asi ako 10-ročný. V športe som sa hľadal, skúšal som futbal v Lehote pod Vtáčnikom, neskôr atletiku za školu. Až ma raz môj sused doviedol na hádzanú. Bol som zavalitejšej postavy, videli ma v bráne, ale ja som sa zo začiatku bál v bráne stáť a hral som na pivotovi. Ale dosť som vyrástol, postupne sa dostal do brány, kde som už zostal.

Začalo ma to baviť, dostal som sa do dorastu ŠKP Bratislava, ale po nešťastnom zranení chrbtice som sa do Bratislavy už nevrátil. Na strednú školu som išiel do Prievidze a ako brankára si ma zobrali Bojnice. Keď som išiel na vysokú školu do Nitry, tak si ma stiahla Šaľa. S ňou sa mi podarilo získať v roku 2016 extraligový bronz, ale po troch sezónach som ukončil fungovanie v hádzanej.