Teplo bolo neznesiteľné, priam zadúšalo. Odrazu sa však nebo roztrhlo... Za dvadsať minút bol pod vodou kruhový objazd na Bojnickej ceste, zaplavilo časť strojovne zimného štadiónu, na zásah štartuje jednotka Hasičského a záchranného zboru v Prievidzi s technikou. Začnú odčerpávať vodu, prichádza ďalšia prosba o pomoc a potom opäť a opäť. Z mestského kultúrneho strediska, i z rodinných domov, z reštaurácie. Na mesto spadlo toľko vody, že si s ňou kanalizácia nedokázala poradiť.
Dážď sa utíšil, poškodeným zostal len smútok a robota. Je smutné, že i takéto kritické okamihy dokážu niektorí ľudia využiť vo svoj prospech. Po chaose v jednej zaplavenej reštaurácii z nej jednoducho odišli – bez zaplatenia.
Pracovníci domu kultúry po kolená v splaškoch
„Už keď sme o pol piatej, po prvých kvapkách, videli, že to bude silný dážď, poučení z minulých rokov, začali sme sa pripravovať na najhoršie,“ hovorí o štvrtkovom prívalovom daždi Peter Paulík, riaditeľ KaSS Prievidza a pokračuje: „Pred tromi rokmi pri podobnom lejaku vytopilo celý suterén domu kultúry. Po tejto skúsenosti sme preniesli všetky hodnotné predmety na vyššie poschodia a oplatilo sa.“ Potopa nakoniec naozaj prievidzský kultúrny stánok neobišla. Vyrazila cez záchody a splašková voda z kanalizácie zaplavila dámske i pánske WC, sklady, kotolňu a dielňu. Zničila dvere a materiál v dielni. So špinavou vodou bojovali v plnom nasadení pracovníci z oblasti kultúry a tri čerpadlá, ktoré si pre prípad potreby uschovali pred tromi rokmi. „Skončili sme o pol deviatej, žiaľ, nemali sme čižmy a v splaškoch siahajúcich do kolien sme chodili bosí. Nakoniec sme sa museli celí dezinfikovať,“ nestráca zmysel pre humor P. Paulík, no už vážnejšie dodáva: „V súčasnosti nie je reálne, aby sme problém navždy vyriešili. Suterén je veľmi nízko a pri silnejšom daždi si voda hľadá cestu a vyrazí práve cez kanalizáciu.“
