HANDLOVÁ. Na Základnej škole na Mierovom námestí v Handlovej už druhý školský rok funguje krúžok osteopatológie. Už samotný názov krúžku napovedá, že nejde o úplne tradičnú aktivitu.
Deti sa totiž po škole venujú ľudským kostiam. Tento krúžok do školy priniesla mladá pedagogička Lesana Kmeťová, ktorá sa kostiam venuje aj v rámci svojho výskumu.
„Predpona osteo znamená kosti a patológia sú choroby. V prvom rade sa zameriavame na štúdium kostí a na ich choroby,“ vysvetlila pedagogička. Deti sa ako prvé na krúžku naučia podľa kostí určiť vek a pohlavie človeka, z ktorého kosti pochádzajú. „Je najdôležitejšie, aby sme vedeli, koho máme na stole,“ ozrejmila Kmeťová.
Následne podľa kostí zisťujú, akými chorobami človek trpel. Podľa kostí sa učia rozlišovať aj rôzne generické varianty, aby si ich prípadne nezamenili so stopami určitých chorôb.
Ak nemajú vhodné kosti na štúdium, potrebné znaky a vedomosti si ukážu aspoň na fotografiách z rôznych pohrebísk, či na exkurziách, aby nabrali čo najviac vedomostí.
„Preberáme aj násilné zranenia, pôrodnosť, chirurgické zásahy, prirodzené mumifikácie. Máme aj metrické cvičenia, napríklad pomocou stehnovej kosti meriame, aký bol človek vysoký. Pomocou posuvného meradla zisťujeme etnicitu človeka,“ načrtla Kmeťová.
Získané údaje zapíšu do programu, ktorý im pomôže určiť etnikum konkrétneho človeka.
Všetci chceli ukázať, čo sa naučili
To, že krúžok deti naozaj baví a nejde len o počúvanie nejakých prednášok, dokázali žiaci počas nahrávania našej reportáže. Doslova sa predbiehali, aby nám na kostiach mohli ukázať, čo sa už stihli naučiť.
„V ruke držím krížovú kosť. Poznáme tri jej zlomeniny. Intravitálne, postmortálne a perimortálne. Tu vidíme intravitálnu zlomeninu. To je taká, ktorá sa nám stala počas života,“ ukázal Adam.
Slova sa následne ujala Lily, ktorá držala v ruke kosť, kde sme mohli vidieť postmortálnu zlomeninu. „Zistíme ju tak, že farba na mieste, kde sa kosť zlomila, je iná, než na povrchu. Tu je bledšia a tu je tmavšia,“ vysvetlila Lily.
Za výťažok z predaja koláčikov handlovská škola kúpila život zachraňujúci prístroj Čítajte Adam nám potom ukázal panvu, z ktorej sa dá zistiť pohlavie človeka. Ak ide o ženu, tak podľa zárezu medzi panvou a krížovou kosťou vieme zistiť, či mala menej alebo viac detí. „Táto žena mala určite viac detí, jej zárez je hlbší. Z tejto kosti vieme povedať, že išlo o muža, keďže nemá zárez, ako majú ženy,“ doplnila Sára.
Ako už spomínala Lesana Kmeťová, hneď v úvode žiakom ukazuje, ako podľa kostí rozoznať pohlavie a vek človeka. „Napríklad na vrchu lebky sa nachádza toto. Sú to švy. Čim sú zatvorenejšie, tým bol človek starší,“ ukázala Barbora Lišková.
Získali zaujímavé poznatky
Ďalšiu lebku držala Eliška Kotianová. „Keď sú švy viac otvorené, tak je človek mladší. Tento človek mal približne dvadsať rokov,“ povedala Eliška. Žiaci navštevujúci krúžok sa naučili určovať vek aj zo zubov.
„Čím je človek starší, tak ako je potravu, tým viac sa mu zuby obrusujú. Tieto zuby sú viac vybrúsene, preto tento človek mohol mať tak päťdesiat rokov,“ ukázala Barbora Kenderiková.
V priebehu niekoľkých minút sme tak videli množstvo vecí, ktoré sa už žiaci na krúžku stihli naučiť.
Táto netradičná aktivita na škole vznikla v školskom roku 2022/2023. Išlo o nápad Lesany Kmeťovej.
„Výskumu kostí sa venujem už piaty rok. Momentálne absolvujem aj doktorandské štúdium antropológie na Prešovskej univerzite. Chcela som všetky vedomosti posunúť mladším generáciám,“ uviedla Kmeťová.
Pripomenula, že sa to môže zdať ako klišé, ale ako každý dobrý učiteľ, aj ona chce podávať vedomosti ďalej a rozvíjať mladých ľudí.
„Okrem toho tu máme žiakov, ktorí chcú ísť na zdravotnú školu, na kriminalistiku, na medicínu. Určite to má význam,“ povedala Kmeťová.
Krúžok osteopatológie navštevuje približne dvadsať detí rôzneho veku. Neodradilo ich ani to, že pracujú s ľudskými ostatkami.
„Aj doktori sa učia na mŕtvych. Je to úplne prirodzené, keď sa človek chce v budúcnosti uberať vedeckým smerom,“ reagovala pedagogička na otázku, či takéto aktivity pre deti nie sú príliš morbídne.
Ona sama sa o kosti začala viac zaujímať počas štúdia na Fakulte prírodných vied a informatiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Keď študovala učiteľstvo biológie a občianskej náuky, jeden z predmetov bola antropológia, kde pracovala s kosťami.
„Mali sme napríklad zbierky ľudí upálených zaživa. Nadchlo ma to a povedala som si, že toto chcem robiť,“ spomenula Kmeťová.
Štúdiu kostí napokon venovala aj svoju diplomovú prácu, v ktorej skúmala štyri pohrebiská. Následne si externe dorobila certifikát z osteoarcheológie na Leiden University v Holandsku a o rok neskôr certifikát z forenznej antropológie.
V súčasnosti je externistka doktorandského štúdia antropológie na Prešovskej univerzite v Prešove.
Podľa televíznych seriálov sa môže zdať, že skúmanie kostí je pomerne rýchle. V priebehu jednej epizódy kriminálky vyšetrovatelia zistia príčinu smrti a odhalia aj vraha. V skutočnosti to však takto nefunguje.
„Niekto si môže myslieť, že z prsta na nohe sa dá zistiť, na čo človek zomrel. To je blbosť. Najdôležitejšie sú lebka a panva. Od nich sa vieme odvinúť,“ skonštatovala Kmeťová.
Podobné je to aj s rýchlosťou skúmania. „Kostra sa dá poskladať aj za dve minúty. Ak však chceme byť naozaj presní v zisťovaní všetkých informácií, je to na dlho. Zaberie to aj celý deň,“ poukázala.
Precestoval takmer 150 krajín. Najlepšie jedlo? Rybacia polievka v Rumunsku Čítajte Chýbajú odborníci
Rovnako to nie je jednoduché ani s ľuďmi, odborníkmi na kosti. „Na Slovensku je asi dvadsať ľudí, ktorí toto robia. Väčšinu poznám. Čisto antropológov je však veľmi málo. Z časti podobnú prácu robia aj archeológovia,“ načrtla Kmeťová.
Aj keď archeológovia prichádzajú do kontaktu s nájdenými kosťami, ich hlavná pracovná náplň je iná.
„Archeológ musí v prvom rade kosti z hrobu vyzdvihnúť, odfotografovať a zbierať všetky veci okolo toho. Ale antropológovia ich ďalej skúmajú,“ vysvetlila Kmeťová.
Ako ďalej uviedla, na Slovensku nie sú možnosti, aby takýchto odborníkov pribúdalo. Napríklad Prešovská univerzita v Prešove je jediná v krajine, ktorá ponúka doktorandské štúdium antropológie.
„Naša republika jednoducho nechce dávať peniaze do vedy. Musíme si to povedať tak, ako to je,“ načrtla Kmeťová. Poukázala aj na to, že ľudia štúdiu kostí nemusia prikladať veľkú dôležitosť.
Opak je však pravdou. „Zisťujeme históriu našich predkov. Podľa mňa je dôležité, aby sme vedeli, čo sa tu dialo v minulosti.
Slovenský unikát: Handlovčanka zachraňuje staré kočíky a vdychuje im nový život Čítajte Kosti nám nepovedia len to, že človek mal zlomeninu, ale povedia nám aj pomery, aké v spoločnosti boli. Čo ľudia jedli, na čo umierali, prečo už teraz tie choroby nemáme. Myslím si, že je to dosť dôležité,“ skonštatovala pedagogička a vedkyňa v jednom. Pripomenula, že je dôležité ukazovať a pripomínať kompetentným to, že veda je dôležitá a že sú na Slovensku ľudia, ktorí chcú niečo zmeniť a dokázať.
„Učiteľ nie je len človekom, ktorý sedí za katedrou a rozpráva niečo, čo má dvadsať rokov naučené. Aby videli, že mladí učitelia sa vedu snažia dotiahnuť do škôl. Od základnej školy sa odvíja, či žiak pôjde na strednú a vysokú školu a čo tam bude robiť,“ povedala Kmeťová. Ako jeden z následkov uviedla nedostatok všeobecných doktorov ako i lekárov špecialistov.
Chce popularizovať vedu u žiakov
Aj keď ide o malú kvapku v mori, zlú situáciu sa snaží zmeniť napríklad krúžkom osteopatológie. Deťom nenásilnou a pútavou formou ukazuje, že veda nie je len nudná práca s učebnicami a tabuľkami. Že nadobudnuté vedomosti sa dajú využiť rôznymi spôsobmi.
Jej snaha môže v budúcnosti priniesť aj reálne ovocie. Deti navštevujúce krúžok už premýšľajú nad tým, kde by v budúcnosti chceli pracovať.
„Na tento krúžok chodím už jeden a pol roka. Prihlásila som sa, pretože chcem v budúcnosti študovať patológiu a súdne lekárstvo. Čo sa týka týchto kostí a zisťovania príčin smrti, je to dosť nápomocné,“ prezradila Lillian Zemanová.
Napriek tomu, že je ešte len na základnej škole, má už vo svojom povolaní jasno. „Je to veľmi zaujímavé. Verím, že ma to bude držať aj ďalej,“ povedala Zemanová.
Pomerne nový je v krúžku Adrián Paukov. Aj jeho netradičná aktivita zaujala. „Chcel som sa naučiť niečo o kostiach, spoznávať nové veci. Na iných krúžkoch maľujeme a podobne, tu sa ale môžeme dozvedieť niečo nové a budeme chodiť na exkurzie,“ uviedol Paukov.
Žiaci z krúžku osteopatológie už majú niekoľko exkurzií naozaj za sebou. „Nedávno sme boli v Brne, kde sme mali prístup ku kostiam. Ukazovali sme si trepenácie,“ spomenula Kmeťová.
Exkurzie vyberá nielen podľa zaujímavého miesta, ale aby sa deti čo najviac naučili. Aby si v praxi mohli pozrieť to, čo im v triede chýba.
Krúžok spôsobil boom
S netradičným krúžkom je spokojné aj vedenie školy. „Bol to veľký boom. Ak mám správne poznatky, tak sme jediná škola na Slovensku, ktorá sa niečomu takémuto venuje,“ povedal o krúžku riaditeľ Základnej školy na Mierovom námestí v Handlovej Dominik Makva.
V čase, keď krúžok začínal, ešte nebol riaditeľom, ale učiteľom na škole. „Nie len ja, ale aj ostatní kolegovia sme v tom videli motiváciu zlepšovať sa. Krúžok osteopatológie naozaj dobre prerazil. Deti veľmi oslovil. Počet detí, ktoré sa na tento krúžok prihlásili, bol enormný. Vidím v tom veľké pozitívum a plus, že Lesana Kmeťová vedie deti k vedeckému bádaniu. Podľa mňa to aj motivuje kolegov,“ skonštatoval riaditeľ.
Vyrastá generácia, ktorá vôbec nie je manuálne zručná, hovorí hodinový manžel Čítajte V žiadnom prípade nechcel podceňovať osvedčené a populárne krúžky, no zmysel vidí aj v nových krúžkoch, ktoré môžu u detí vzbudiť pozornosť.
„Deti tak chcú ostávať v škole nie len na riadnom vyučovaní, ale aj po škole na krúžkovej činnosť. Určite by som to odporučil aj ostatným školám,“ dodal Dominik Makva.
