LIPNÍK. Remeselníctvo postupne zaniká. Cieľom JOZEFA MIKUŠKU je zachovávať tradičnú výrobu a predávať informácie mladším generáciám.
Snaží sa o to takmer dvadsať rokov, počas ktorých zhotovuje pastierske korbáče. O svoje poznatky sa delí na jarmokoch aj vlastnej webovej stránke.
Pri akej príležitosti ste sa dostali prvýkrát do kontaktu s pastierskym bičom?
Chodieval som na turistiku. Raz na kopci vytiahol jeden známy korbáč a zaplieskal ním. Bol to môj prvý kontakt s pastierskym bičom. Teda okrem toho, že som biče videl párkrát v televízii.
Hneď som sa známeho spýtal, kde ho kúpil. Odpovedal mi, že ho sám vyrobil. Najprv som mu neveril.
Postupne som sa pozeral po korbáčoch na jarmokoch. Snažil som sa získať vedomosti, ako sa to robí. Informácie o výrobe sa zháňali ťažko. Iní remeselníci ich neboli príliš ochotní prezradiť.
Po nejakom čase som absolvoval operáciu kolena. Nemohol som chodiť na turistiku. Keďže som mal viac voľna, oslovil som známeho, pána Hrabovského, či by mi neprezradil proces výroby. Povedal, že bez problémov.
Dal mi potrebné materiály, ukázal celý postup. Najprv som si chcel spraviť len jeden bič. Mojím snom bolo zaplieskať vlastnoručne vyrobeným korbáčom na národnom kopci na Kriváni.
Splnilo sa vám prianie?
Splnilo. Bič som si vyrobil a hore som si zaplieskal. Doteraz ho mám odložený.
Zachováva tradičné tokárstvo. Ručná práca je nedocenená, tvrdí remeselník Čítajte Vyskytovali sa pastierske korbáče aj na hornej Nitre?
Pastierske biče sa používali aj v našom regióne. Síce som nevidel na vlastné oči, že by ich niekto využíval, pretože vtedy sa už ovce veľmi nechovali. Ale viem, že v neďalekom Ráztočne na lazoch boli salaše a tam sa používali korbáče.
V iných častiach Slovenska slúžia doteraz. Často za mnou chodia ľudia na jarmokoch, že potrebujú biče k dobytku. Niektorí ich využívajú pri výcviku poľovníckych psov.
Nedávno mi hovorili, že minuli pri cvičení toľko nábojov a psy sa stále boja strely. Pastiersky bič nahrádza tento zvuk a je to v podstate jednorazová investícia. Alebo ich používajú na plašenie škorcov. Takisto vo folklórnych súboroch.
Na čo slúžili v minulosti?
Bol to oficiálny signálny nástroj, ktorý sa využíval na dávanie signálov. Pastiersky bič je vlastne prvý mobil. Kedysi, keď neboli telefóny, sa korbáče používali na salašoch.
Bača hneď neutekal do dediny, aby oznámil, že sú hotové syry a žinčica. Bačovia mali svoje signály, zaplieskali a ľudia už vedeli. Alebo bičom oznamovali, že sa stalo nešťastie a treba prísť pomôcť.
Výrobné postupy netajíte ako niektorí remeselníci. Dokonca sa s nimi delíte na internete.
Nemám tajomstvá. Keďže som ťažko zháňal informácie o výrobe, môj kamarát, pán Fridrich, mi urobil internetovú stránku. Nie je to ale internetový obchod, nenájdete tam ani jeden výrobok na predaj.
Webstránka je venovaná ľuďom, ktorí sa zaujímajú o výrobu korbáčov. Kto si chce vyrobiť bič, sú tam videonávody, kde ukazujem celé postupy výroby.
To je zmysel ľudovosti, že sa podelím o poznatky so širokou masou ľudí. Aby remeslo nezaniklo. Často som počúval starších majstrov v rozhlase alebo v televízii, ktorí hovorili, že o toto remeslo nie je záujem a postupne zaniká. Keď som ale prišiel na jarmoky a pýtal som sa remeselníkov, väčšinou mi nechceli nič povedať.
Oslovujú vás ľudia, ktorí chcú začať s výrobou pastierskych bičov?
S mnohými záujemcami som si vymieňal desiatky mailov, keď sa ma pýtali, ako, čo majú robiť. Som rád, že ľudia majú záujem o výrobu bičov. Preto som spravil webstránku.
Keď chodím na jarmoky, aj predvádzam, ako sa to robí. Už sa mi párkrát ozvali remeselníci, alebo prišli za mnou na jarmok s tým, že sa podľa mojich návodov naučili vyrábať korbáče.
