Bol máj roku 1999 a v obci sa stretli prví nadšenci ochotníckeho divadla. Naštudovali hru Kubo a ňou odštartovali pestrú, úspešnú, ale aj prospešnú činnosť Sielnice. V ďalších rokoch predstavili aj divadelné hry Páva, Škriatok, Stvorenie sveta, Čaj u pána senátora či muzikál Jánošík. Hra Kubo sa po vyše dvadsiatich rokoch dočkala koncom roka 2023 obnovenej premiéry.
Divadelníci z Lazian však majú na svojom konte aj množstvo rozprávok, ktoré deťom darujú vždy k Mikulášovi. Zahrali už Soľ nad Zlato, Dvanástich mesiačikov, Popolušku, ale aj Kubka a Maťka, Mrázika a mnohé ďalšie. Pripravili tiež pašiové hry.
Popri divadle sa, samozrejme, rozvíjal aj folklór. Ako hovoria Sielničania, v Lazanoch divadlo a folklór nemožno oddeliť. Sú súčasťou jedného aj druhého a pyšne sa hlásia k tradíciám svojich predkov. Pre súbor je výzvou všetko, čo rok, sviatky a udalosti na dedine prinášajú. Zachovávajú fašiangové zvyky, vynášajú Morenu, stavajú máj, ďakujú pri dožinkách za úrodu... Sú súčasťou väčšiny podujatí, ktoré sa konajú v Lazanoch, oslavujú kresťanské aj svetské sviatky.
Často však idú so svojím umením aj za hranice obce. Sielničania sú pravidelnými účinkujúcimi na Hornonitrianskych folklórnych slávnostiach, na Festivale mariánskych pútnických piesní a na ďalších regionálnych či obecných podujatiach.
Lazianski folkloristi sú mimoriadne hrdí na Zvonárike dom, teda múzeum pre zachovanie ľudovej kultúry obce. Je to domček, ktorí folkloristi kúpili a postupne zrenovovali. Zariadenie izby a kuchyne pochádza výlučne z Lazian, takže sa im podarilo zachovať ucelený pohľad na život predkov. Zrekonštruovaný nie je len dom, ale aj blízke humno a celý dvor. V Zvonárike dome sa konajú podujatia, ktoré pripomínajú minulé roky – pečenie chleba, páranie peria, tkanie kobercov...
Sielnica vydala knihu „Tradičný odev obce Lazany“ a dvoj-CD „Už sme piesne vyspievali“. Do života ho v krojoch uviedla herečka, rodáčka z Lazian, Dominika Richterová a herec Juraj Bača.
V Sielnici sa za 25 rokov vystriedalo veľa členov. O budúcnosť sa obávať nemusia. Pri súbore pôsobí aj detská Malá Sielnica a ľudová hudobná skupina.
Zakladateľka a riaditeľka Sielnice Adela Bolfíková hovorí:
„Sme ako živý strom – ovocie dáva, keď sa oň staráme. Potrebuje však opateru, podporu, ktorú nám dávajú ľudia. Tlieskajú nám, pochvália nás, ale aj pokritizujú, pomáhajú nám, majú nás radi a vážia si naše úsilie. Za to im ďakujeme.“
