HORNÁ NITRA. Prievidžan Tomáš Dubec patrí k rodičom, ktorí pre svoje deti museli hľadať pomoc logopéda. Jedno jeho dieťa v škôlke nerozprávalo, druhé zase malo problém s výslovnosťou. Odborníka však podľa jeho slov nebolo ľahké nájsť. „V Prievidzi je toho málo, asi ako na celom Slovensku,“ načrtol jeden z problémov Dubec. Riešenie napokon našiel v centre poradenstva a prevencie v Zemianskych Kostoľanoch. „Mali sme šťastie, že môžeme chodiť sem. Máme to tu z Prievidze blízko,“ skonštatoval Dubec.
Jeho slová potvrdili aj pracovníčky priamo v centre. Okrem nedostatku kvalifikovaných logopédov je však podľa nich príčina aj v tom, že počet detí s narušenou komunikačnou schopnosťou narastá.

„Ako keby sa nám rozsypalo vrece s deťmi s pervazívnymi vývinovými poruchami, čo sú deti s autizmom. Príčin je pravdepodobne viacero. Každé dieťa prichádza z iného prostredia a s inými príčinami. Určite to spôsobila aj dnešná doba,“ načrtla logopedička Bibiána Novakovová.
Problémy treba podchytiť čo najskôr
Najčastejším u detí je problém s výslovnosťou. V poslednom čase sa však čoraz častejšie stáva, že deti nerozprávajú. „Napríklad majú už aj tri či štyri roky a stále nehovoria,“ poukázala Novakovová. Okrem toho sa odborníci stretávajú aj s tým, že deti majú problém aj s porozumením reči a so schopnosťou vyjadriť sa. Jazykové schopnosti sú dôležité a často predurčujú to, ako sa bude deťom ďalej dariť v čítaní a písaní a v celkovom prospievaní.
Ak sa problémy s rečou nepodchytia už v útlom veku, deti si ich prenášajú ďalej. „Potom, vo veku 15 rokov, keď dieťa opúšťa základnú školu a má ísť ďalej do života, má si vyberať, čo chce robiť a kde sa chce uplatniť, tak vidíme, že veľa detí nie je pripravených, po jazykovej a komunikačnej stránke,“ uviedla vedúca Ústavu klinickej psychológie Paneurópskej vysokej školy Marína Mikulajová.
Tieto deti sú slabými čitateľmi. To negatívne ovplyvňuje aj vývin gramotnosti Slovákov. Odborníčka poukázala na nedávne výsledky medzinárodnej štúdie PISA. Ide o štúdiu, ktorá v krajinách OECD a pridružených krajinách pomocou jednotnej metodiky meria čitateľskú gramotnosť popri iných gramotnostiach. „Slovensko je vo veľmi zlých číslach. Približne tretina pätnásťročných žiakov na Slovensku má len najzákladnejšie čitateľské zručnosti,“ tlmočila výsledky štúdie Mikulajová.
Rodičia by preto mali čo najskôr podchytiť problémy s komunikáciou detí. Práve rodičia sú totiž s deťmi v najčastejšom kontakte a vidia, že niečo nie je v poriadku. Podľa skúseností odborníkov, ak si rodičia už niečo všimnú, hľadajú rady na internete a následne hľadajú pomoc logopédov či lekárov. Ďalšia skupina rodičov to naopak nerieši a verí, že problém sa postupne sám odstráni.
Ako zdôraznila Michaela Mojžišová, riaditeľka Súkromného špecializovaného centra poradenstva a prevencie pre deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou Logopedys v Zemianskych Kostoľanoch, pomoc je treba vyhľadať hneď na začiatku. „Keď dieťa nemá gestá, chýbajú mu zvuky, nedžavoce, aj to môže byť ukazovateľ, že s vývinom reči nie je všetko v poriadku. Dôležité je odborné posúdenie logopédom, ktorý ma kvalifikáciu.

Ak si problém nevšimne rodič, mal by ho podchytiť detský lekár. „V rámci jedenástej preventívnej prehliadky, ktorá je povinná vo veku medzi druhým a tretím rokom. Pediatri majú k dispozícii skríningy jazykových schopností a v rámci prehliadky by ich mali použiť pri deťoch, pri ktorých sa javí, žeby mohlo dochádzať k celkovému oneskoreniu a v rámci neho aj k oneskoreniu reči,“ vysvetlila Mikulajová.
Ak sa už dieťa dostane napríklad do centre poradenstva a prevencie, poskytnú mu pomoc v rôznych oblastiach. „V našom centre pracujú psychológovia, logopédi, špeciálni pedagógovia a máme aj fyzioterapeutku. Pretože vývin dieťaťa je komplex vecí, ktoré medzi sebou navzájom súvisia,“ načrtla Mojžišová.
Ak nefunguje jedna vec, napríklad, že dieťa má oslabenú hrubú motoriku, môže sa to prejaviť vo vývine reči aj v koordinácii pohybov. „Reč je predsa pohyb. Je to motorika. Sú to jemné pohyby, ktoré vyplývajú z presnosti veľkých motorických pohybov. Fyzioterapeut cvičí s deťmi rôzne cviky na posilnenie oboch hemisfér, koordináciu pohybov, svalov, motoriky a nastavuje pomoc pre deti cez hru a cielene motorické cvičenia,“ ozrejmila Mojžišová. Poruchy vývinu reči tak rieši rad odborníkov, ktorých cieľom je navzájom na pracovisku spolupracovať.
Eľkoninova metóda
Preto si svoje skúsenosti a postrehy počas Európskeho dňa logopédie vymieňalo približne 270 logopédov, psychológov i špeciálnych pedagógov na medzinárodnej konferencii Logopedys v Zemianskych Kostoľanoch. Tá bola venovaná najmä Eľkoninovej metóde.

Deti sa pomocou nej učia systematicky, cielene a prakticky pracovať so zvukom. Najskôr zvuk počúvať a potom ho priraďovať k písmenu. „Cez túto metódu sa deti učia vnútorne analyzovať slovo a spájať ho, potom si paralelne vedia rozvíjať slovnú zásobu, zdokonaľujú sa v rozvoji jazykových schopností. Primárne ide o to, aby počuli najskôr zvuky a neskôr ich vedeli priradiť k písmenám,“ priblížila Mojžišová.

Metódu podľa nej odborníci realizujú formou hry, cez Krajinu slov, Majstra dĺžňa, Majstra slabiku, Hlasulienku, Bacila omyla, Chameleóna, ktorý už rieši rôzne gramatické pravidlá. Doposiaľ sa metóda využívala najmä v individuálnom prístupe. „Na konferencii sme predstavili novú metodiku pre celé kolektívy detí v predprimárnom vzdelávaní v materských školách. Je veľmi dôležité, aby sa to k deťom dostalo práve v tomto predškolskom období,“ skonštatovala Novakovová. Odborníci tak budú túto metódu používať u detí so sluchovým postihnutím, odlišným materinským jazykom i v rámci predprimárneho vzdelávania.