Detský diabetes prvého typu čoraz viac postihuje deti v rôznom veku. Ak ochorie jedno, stáva sa, že po rokoch dostane cukrovku aj jeho súrodenec. Situácia, ktorú prežila mama troch detí NAĎA PRIEHODOVÁ s rodinou, je však na Slovensku nezvyčajná.
Jej synovia Oliver (10) a Liam (6) dostali inzulínovú formu diabetu v priebehu jedného týždňa, mladší z nich mal v tom čase iba šestnásť mesiacov. Obaja predtým prekonali chrípku, ktorá podľa lekárov spustila autoimunitnú reakciu.
Celoživotné ochorenie poznačilo život rodiny. Deti sa museli vyrovnať s obmedzeniami a každodennými vpichmi pri podávaní inzulínu a pre mamu sa začala nepretržitá pohotovosť, počas ktorej sleduje a koriguje zdravotný stav svojich synov.
Kedy vaši synovia dostali cukrovku?
Diabetes prvého typu sa najčastejšie objavuje v puberte, ale nie je vylúčené, že ju dieťa dostane aj skôr. Nás to prekvapilo, keď mal Oliver šesť rokov a Liam len šestnásť mesiacov.
O to náročnejšie bolo, že sa to udialo v priebehu jedného týždňa. Staršieho syna som jeden deň doviezla domov z Kramárov a na druhý deň som tam išla s mladším.
Viete, prečo sa u chlapcov objavil diabetes?
Predchádzalo tomu vírusové ochorenie. Bolo chladnejšie upršané leto v roku 2019 a všetky tri deti mali v júni chrípku. Mesiac na to už boli obaja chlapci diabetici. Išlo o autoimunitnú reakciu.
Lekári nám povedali, že sa im ešte nestalo, aby súrodenci ochoreli v jednom týždni. Je ale bežné, že ak sa cukrovka objaví u jedného, po nejakom čase, väčšinou po rokoch, sa môže objaviť aj u ďalšieho súrodenca. Úlohu v tom zohráva aj genetika, ale v našej rodine sme genetickú predispozíciu nemali.
V rozhovore sa ešte dočítate:
- cukrovka môže vzniknúť ako autoimunitná reakcia,
- aké vyhliadky má sestra chlapcov s diabetom,
- ako prijíma zmeny dieťa, ktoré poznalo aj život pred cukrovkou,
- život mamy diabetikov je 24-hodinová služba,
- jesť môžu všetko, má to ale pravidlá,
- ostať v zápche bez prípravy nehrozí, mama musí myslieť na všetko.
Povedali vám lekári, prečo mali chlapci takúto reakciu na virózu?
Na túto otázku nám úplne nevedeli odpovedať. V nemocnici sa okolo nás zhromaždilo veľa lekárov, jeden z nich mi povedal, že som to spôsobila ja, pretože som svoje deti dlho dojčila. Veľmi ma to zarazilo a nahnevalo. Dodnes nechápem, ako mohol lekár povedať, že materské mlieko spôsobilo diabetes.
Aké mali synovia príznaky pred tým, ako im ochorenie diagnostikovali?
Oliver začal veľa cikať a sťažoval sa na bolesti nôh, najskôr sme si mysleli, že je prechladnutý. Až keď som našla manžela, ktorý je lekár, plakať, vedela som, že je zle. Našťastie vedel včas identifikovať príznaky a mohli sme rýchlo konať.
V tomto je detský diabetes nebezpečný. Ak bežný človek zdanlivo neškodným príznakom neprikladá dôležitosť, pretože ich nepozná, môže to mať veľmi vážne následky. Deti môžu upadnúť do kómy, mať poškodené vnútorné orgány a je ešte mnoho ďalších rizík.
V priebehu pár dní sa prestala hýbať, vidieť aj sama dýchať. Zákerný syndróm môže spustiť aj bežná viróza Čítajte Čo nasledovalo ďalej?
Išli sme do nemocnice, kde Oliverovi zmerali gylkémiu, ktorú mal na hodnote 35, čo je veľmi vysoký cukor. Zdravý človek má okolo 5. Skončili sme v nemocnici v Bratislave. Po návrate domov som veľmi neobvykle musela vtedy 16-mesačného Liama v noci až štyrikrát prebaliť.
Odmietal moje mlieko, pýtal si iba čaj s medom a veľmi plakal. Ešte som si to nedala do súvisu, nakoniec som mu však pre pokoj duše zmerala hladinu cukru. Vyšla mu hodnota 30. Ešte v noci som volala na Kramáre, kde ma poučili, čo robiť a hneď ráno sme zase vyrazili do nemocnice.
Máte ešte osemročnú dcéru Larku. Keď diagnostikovali diabetes chlapcom, obávali ste sa, že ho dostane aj ona?
Samozrejme, veľmi sme sa toho báli. Na Slovensku sa dvakrát do roka robia genetické testy, ktoré dokážu odhaliť riziko vzniku detskej cukrovky.
Dcérka ich absolvovala a lekárka nám povedala, že by ju takmer s istotou dostať nemala. Chlapcom vyšli výsledky ako cez kopirák, Larkine boli úplne iné.
Naďa Priehodová s rodinou. (zdroj: archív NP)Keď jedno dieťa dostane cukrovku, rodinu to zasiahne, ak ale takmer naraz ochorejú dve deti, musí to byť šok.
Dodnes to mám v živej pamäti. Zrútil sa mi svet a úprimne, doteraz sa mi rúca. Je to veľké obmedzenie a bolo mimoriadne náročné dieťaťu vysvetliť, čo všetko nemôže.
V obchode som bola veľakrát za najhoršiu matku, pamätám si situácie, keď sa Oliver postavil pred regál, plakal a hneval sa na cukrovku a obmedzenia, ktoré mu do života priniesla. On zažil život pred cukrovkou, preto zmeny prijíma oveľa ťažšie.
Ako to vníma mladší Liam?
On nič iné nepozná, berie cukrovku prirodzene a lepšie ju aj akceptuje. Väčšinu života registroval ihly a zvykol si na ne. Je to s ním jednoduchšie aj v tom, že vždy rád jedol, na rozdiel od Olivera, ktorý jedlo neznášal, už keď bol malý. Do troch rokov bol len na materskom mlieku a kôrke chleba, lebo nič iné nechcel.
Čo je pre chlapcov najťažšie prijať na zmenách, ktoré s diabetom súvisia?
Oliver napríklad ťažko znáša to, keď je veľmi hladný a má vysoký cukor, že musí pol hodiny po podaní inzulínu čakať. Na to sa vždy hneval.
Naopak sa teší, keď si pri nízkej hladine cukru ako prvú pomoc môže dať napríklad kofolu, ktorá nebola v našej rodine bežná. Vie, že keď vydá veľa energie, bude si môcť zamaškrtiť.
Vždy ťažko znášal nespravodlivosť a cukrovku vníma ako veľmi veľkú nespravodlivosť voči sebe a hnevá sa. Prijatie bolo u neho od začiatku ťažké, dokonca sa jeden čas zajakával a museli sme chodiť k psychologičke aj logopedičke. Myslím si ale, že ten najväčší boj nás ešte len čaká, keď príde do puberty.
Teraz je vo fáze, kedy mu nezáleží, ako na tom je. Snažíme sa ho motivovať, aby aj sám monitoroval svoj stav a iniciatívne zakročil, zatiaľ to ale stopercentne nefunguje a môj dohľad je nevyhnutný.
Liam život s cukrovkou prijal lepšie, nič iné nepoznal. (zdroj: archív NP)Ako so synmi komunikujete situácie, ktoré nastávajú a obmedzenia, ktoré musia prijímať?
Snažíme sa im nehovoriť, že sú chorí. V podstate to nie je choroba, majú zdravé orgány, telo. Sú aj olympijskí víťazi, ktorí majú cukrovku. Vysvetľujeme im, že ak budú jesť, ako majú, tak budú zdravší ako ich vrstovníci v štyridsiatke či päťdesiatke. Ale chce to veľkú sebadisciplínu.
Musia k tomu pristupovať zodpovedne, my to za nich nebudeme robiť donekonečna. Je to ich zdravie.
