PRIEVIDZA. Hlavná banská záchranná stanica (HBZS) chce zostať pod Ministerstvom hospodárstva (MH) SR a na jej financovaní v budúcnosti by sa mal podieľať štát. Deklaroval to riaditeľ HBZS Stanislav Paulík.
"HBZS bola úzko spojená s uhoľným baníctvom, v predchádzajúcom období pôsobila i na ostatných ťažobných závodoch. Tým, že sa skončila ťažba, zmenili sa i pomery služby," spomenul Paulík.

V minulom roku mala banská záchranná služba v priemere približne 110 dobrovoľných záchranárov, s ktorými zabezpečovala stálu pohotovostnú službu. "Tým, že sa skončila ťažba uhlia, plynulou reguláciou a znižovaním stavov končili podobne ako baníci aj banskí záchranári. Museli sme zmeniť tento systém a prešli sme na profesionálnu stálu pohotovostnú službu s tým, že ju v súčasnosti zabezpečuje 24 banských záchranárov pre celé Slovensko," priblížil ďalej Paulík.
Prechod označil riaditeľ HBZS za plynulý, banská záchranka je podľa neho funkčná. Hlavný banský úrad schválil HBZS i novú legislatívu.
Štát uvažoval o presune HBZS pod Ministerstvo vnútra SR, respektíve Hasičský a záchranný zbor (HaZZ). "Banská záchranná služba má priamy vzťah k priemyslu, priemyselným odvetviam - ťažbe, razeniu tunelov, podzemným priestorom. Vždy bola príslušná k MH SR. Rovnako aj legislatíva je tak koncipovaná a tak tvorená, že HBZS má priamu súvislosť so štátnou banskou správou. Tá schvaľuje podmienky, za akých HBZS funguje," argumentuje Paulík.
Snahou banských záchranárov je podľa neho to, aby HBZS zostala pod rezortom hospodárstva. "Momentálne sa pracuje na legislatíve tak, aby bolo od roku 2025 zabezpečené financovanie. Je to nevyhnutná podmienka," ozrejmil. Financovanie by mal rezort hospodárstva podľa terajšieho zámeru zabezpečiť zo svojej kapitoly, doplnil Paulík.
Banskú záchrannú službu financujú zatiaľ Hornonitrianske bane Prievidza. Financovanie v tomto roku v nadväznosti na ukončenie ťažby uhlia označil riaditeľ HBZS za mimoriadne komplikované, pričom sa to musí podľa neho vyriešiť do budúceho roka. Najväčšou položkou je stála pohotovostná služba, ďalšou náročnou kapitolou na financovanie je technika, ktorú bude musieť HBZS v istom období obmeniť. "Na financovaní sa musí podieľať štát, pretože ľudia, ktorí pracujú v podzemných priestoroch, zabezpečujú banskú činnosť alebo činnosť vykonávanú banským spôsobom, majú taký istý nárok na bezpečnosť a záchranu ako všetci ostatní občania," zdôraznil Paulík.

Podstatná je podľa neho najmä funkčnosť banskej záchrannej služby, podstatná je však aj ekonomika. "Tak, aby to bolo pre štát najlacnejšie, ale aby to bolo funkčné," dodal.
K riešeniu problematiky budúcnosti banskej záchrannej služby vrátane jej financovania zaviazala vláda SR na svojom výjazdovom rokovaní vlani v Trenčíne Ministerstvo vnútra SR a MH SR.
TASR sa pokúsi získať stanovisko MH SR.