PRIEVIDZA. Marec sa v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi budú niesť v znamení včelárenia, kedy k dlhšie prebiehajúcej výstave Včelárstvo a pernikárstvo na hornom Ponitrí pribúda ďalšia, predstavujúca jednu zo zakladateľských osobností včelárstva na Slovensku. Už jej názov Štefan Hagara, významný včelár a „maliar včiel“ z hornej Nitry napovedá, komu je prezentácia venovaná.
Štefan Hagara, rodák zo Žabokriek nad Nitrou, je verejnosti málo známy napriek tomu, že bol priekopníkom mnohých rovín slovenského včelárstva, zároveň ochranár i pestovateľ, pamiatkar i výtvarník, či dokonca konštruktér. Aj keď sfér Hagarovho pôsobenia bolo viacero, vzájomne sa prelínali, prepojené cieľom nielen zachovať prírodné a kultúrne dedičstvo, čerpať z neho bez devastácie, stálym budovaním rozvíjať jeho potenciál. Vo všetkých oblastiach svojho pôsobenia získal znalosti zväčša individuálnym štúdiom, bez školského vzdelania, no venoval sa im s viac než profesionálnym zanietením. Vedomosti si celoživotne rozširoval aj vďaka ovládaniu cudzích jazykov, čo mu umožnilo študovať a vymieňať si poznatky aj zo zahraničnými zdrojmi, dokonca pomocou esperanta komunikoval s redaktormi odborných časopisov v Japonsku.
Sestry Sokolky si mažoretkami plnia sen, sú neodmysliteľnou súčasťou CVČ Prievidza Čítajte Centrom záujmu Štefana Hagaru boli včely, s ktorých chovom sa zoznámil u blízkych príbuzných už v skorej mladosti. Bol agitátorom a spoluzakladateľom viacerých včelárskych spolkov, usporadúval kurzy využitia medu pre gazdinky, zbieral a vystavoval historické pamiatky slovenského včelárstva, zhotovil vlastný lis na vosk, no hlavne sa pričinil o založenie včelárskej paseky v Kráľovej pri Senci. Jej vybudovanie nielen inicioval, navrhol lokalitu pôsobenia, realizoval prípravné prace, robil dozor na jej stavbách, ktoré dokonca aj výtvarne dotvoril, fotograficky ju zdokumentoval, a tiež k nej postavil prístupový drevený most cez potok Čierna Voda. Toto kultúrno-osvetové centrum slovenských včelárov otvorili 15. augusta 1932 ako včelárske učilište a Hagara sa stal včelmajstrom.
Zriadil tam včelnicu, viedol včelársku pozorovaciu stanicu, vysadil ovocný sad a škôlku medonosných drevín. Keď lokalita s pasekou pripadla Maďarsku, zjednocoval slovenských včelárov na Maďarmi okupovanom území, zasielal im medonosné kríky a stromčeky, organizoval slovenské prednášky a včelárske kurzy. Za vydávanie slovenského odborného obežníka Naše včeličky sa v roku 1942 dostal pred prokurátora a paseku musel odovzdať poverencovi maďarského Ministerstva hospodárstva. Slovenská včelárska paseka bola v tom období presunutá práve do Prievidze. Príspevky v obežníku narobili Hagarovi problémy aj v roku 1948, keď bol za kritiku predstaviteľov slovenských včelárov vylúčený zo včelárskej organizácie.
Následne sa profesionálne sústredil na zalesňovanie, kde uplatnil znalosti o pestovaní okrasných a ovocných drevín, ktorému sa venoval v predošlom období.
Bol privátnym kuchárom celebrít na Ibize. Odpoveď nedá sa neexistuje, hovorí Filip Kmeť Čítajte Ku koncu života začal opäť na paseke v Kráľovej pri Senci s budovaním včelárskeho skanzenu. Múzeum sa verejnosti otvorilo až tri roky po Hagarovom úmrtí.
Výstava v Hornonitiranskom múzeu v Prievidzi približuje Štefana Hagaru prostredníctvom autorských diel, ktoré dopĺňajú zbierkové predmety, ilustrujúce jeho pracovné aktivity. Hoci bol samouk, realizované kresby, maľby a fotografie sú významným dokumentom vtedajšieho včelárstva, drevorezby citlivým a pritom pôsobivým oživením architektonických objektov paseky. Prezentované olejomaľby približujú Hagaru ako ľudového umelca, fotografie ako dokumentátora s citom pre kompozíciu a tlačoviny ponúkajú pohľad i na slovesný prejav autora.
Výstavu si môžete pozrieť do 5.4.2024 v čase otváracích hodín múzea.
