MALÁ ČAUSA. Predstava ľudí, že starostovia či primátori sedia len v pohodlí kancelárií a ťukajú do počítača, nie je vždy pravdou. Okrem bežnej agendy sa mnohí z nich nezľaknú ani manuálnej práce. Dôkazom je napríklad starosta obce Malá Čausa Jozef Krpelan. Ten v uplynulých dňoch dával dolu vianočnú výzdobu.
Mestá i obce v poslednom období zápasia s neľahkou finančnou situáciou. Snažia sa šetriť, kde sa dá. Mnohé práce v rámci obcí sa snažia robiť svojpomocne či s minimálnymi nákladmi. V Malej Čause šetria i na osádzaní vianočnej výzdoby. Túto činnosť robí v poslednom období priamo starosta. „Kedysi nám túto službu zabezpečovala externá firma. Žiaľ, bolo to dosť finančne nákladné. Podarilo sa nám to vyriešiť takýmto spôsobom. Keď si objednáme sólo plošinu, tak je to podstatne lacnejšie,“ skonštatoval starosta Jozef Krpelan.
V uplynulých dňoch preto formálne oblečenie vymenil za montérky. Do obce objednal plošinu. Nasadol na ňu, vyviezol sa k stĺpu verejného osvetlenia, odpojil vianočné svietidlo a zvesil ho. Následne sa pomocou plošiny vrátil späť na zem. Toto sa zopakovalo niekoľkokrát, kým nezvesil celú vianočnú výzdobu v dedine.
Vyrastá generácia, ktorá vôbec nie je manuálne zručná, hovorí hodinový manžel Čítajte „V bývalom zamestnaní som obsluhoval viacero druhov plošín. Takže problém s tým nemám. Tým, že som revízny elektrotechnik, tak nemám problém ani s elektrinou,“ načrtol starosta. Vopred tak reagoval na možných neprajníkov, ktorí by mohli poukazovať, že takúto činnosť by mala robiť len odborne vyškolená osoba. Keďže starosta má s takýmito prácami skúsenosť, plošinu si dokázal obsluhovať sám, čím sa ušetril čas komunikácie s manipulátorom plošiny. Takto obec skrátila aj čas prenájmu plošiny.
Oproti tomu, keby si dedina objednávala kompletnú službu, teda montáž a demontáž vianočnej výzdoby, takto ušetrí stovky eur.
„Ako každá obec, máme problém s financiami a ľuďmi. Všetky veci, ktoré sa dajú vyriešiť vo vlastnej réžii, sa snažíme robiť svojpomocne. Prípadne s asistenciou dobrovoľníkov a našich hasičov,“ vysvetlil starosta.
Saká vymenia za montérky
Vidieť pritom starostu v montérkach nie je v našich končinách ničím nezvyčajným. Potvrdil to aj predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik. „Je to bežná prax. Poznám viacero takých starostov. Mal som dokonca kolegu, ktorý už skončil vo funkcii starostu, je síce už na dôchodku, ale keď bolo potreba opravovať strechu na obecnom úrade, tak si to spravil sám. Snažíme sa šetriť, kde sa dá,“ skonštatoval Božik.
Ako príklad uviedol primátora či starostov, ktorí pravidelne berú do rúk kosačky a kosia verejné priestranstvá. Tak to robia aj mnohí starostovia v okrese Prievidza.
Takáto pomoc obci však nie je povinnosťou starostov. „Robia to preto, lebo chcú ukázať svoje veľké srdce a nadšenie pre svoju prácu,“ skonštatoval Božik. Narážal na to, že aj v takýchto prípadoch sa nájdu ľudia, ktorí budú takúto činnosť starostov a primátorov kritizovať a ktorí ju nedokážu ohodnotiť kladne.
„My chceme dokázať, že naším cieľom je naše mestá a obce rozvíjať. Chcem poďakovať všetkým staros-tkám, primátorkám, starostom a primátorom, ktorí to robia presne tak, ako starosta Malej Čausy,“ povedal Božik.
Ako ďalší príklad uviedol to, že mnohí starostovia, primátori či mestskí a obecní poslanci pomáhajú aj finančne.
Paliatologička: Človek má právo vedieť, že zomiera. Ak mu to lekár nepovie, je to zlyhanie Čítajte Venujú časť svojich platov alebo odmien pre potreby rodín v núdzi, organizácií v obci alebo podporia nejaké zaujímavé podujatie. Predseda Združenia miest a obcí Slovenska je zároveň aj primátorom Partizánskeho. Aj on podporuje takýmto spôsobom viaceré aktivity. Napríklad svietenie vianočnej výzdoby v prvých dňoch nového roku od 8.januára do 29. januára platil on ako fyzická osoba.
Peniaze investujú inak
Ušetrené peniaze môžu obce využiť na svoj rozvoj. „To, čo pán starosta ušetril, môže použiť niekde inde. Napríklad pri organizovaní Dňa detí,“ načrtol Božik.
Starosta Malej Čausy Jozef Krpelan potvrdil, že ušetrené peniaze sa určite zídu.
„Každé euro sa počíta, máme ich ako použiť ďalej,“ skonštatoval Krpelan. V obci majú totiž viacero zámerov. „Postupne sa snažíme dokončiť chodníky na miestnom cintoríne. Keď je mokro po daždi, extrémne sa tam šmýka. Takže chceme zvýšiť bezpečnosť,“ dodal Jozef Krpelan.
