Dušan Uškovič je na hornej Nitre známa futbalová persóna. Od roku 1987, kedy ho osud prvýkrát zavial do Prievidze, si v jej drese ako hráč zahral najvyššiu slovenskú národnú súťaž (po spoločnej federálnej lige druhú najvyššiu) a po skončení aktívnej hráčskej kariéry pokračoval ako asistent trénera prievidzského prvoligistu či ako hlavný kouč Dolných Vesteníc.
Hornonitriansky svetobežník si dáva od futbalu oddych Čítajte Naposledy viedol futbalistov Prievidze, ale ako hovorí, súčasný futbal ho znechutil a už sa k nemu vrátiť nechce.
„Dodnes si myslím, že už trénovať nebudem,“ hovoril rodák z Topoľčian, ktorý minulý rok oslávil okrúhlu 65-ku. „K poslednej skúsenosti v Prievidzi by som sa už veľmi nechcel vyjadrovať. Sú tu ale aj ďalšie faktory. Dnešná doba nie je dobrá, hlavne pre kolektívne športy. V prvom rade je veľmi málo futbalistov alebo ľudí, ktorí chcú hrať futbal.
V článku sa dočítate aj:
- Aké veci Uškoviča od futbalu odradili,
- aký je rozdiel medzi futbalovou Prievidzou v minulosti a súčasnosti,
- aký mal príjem v prvej slovenskej lige v Prievidzi.
Chýba tu konkurencia. Väčšinou je to tak, že sa po dedinách, ale už aj v mestách, nazbiera horko-ťažko potrebný počet hráčov. Na viacerých dedinách futbal končí, nedokážu tam postaviť jedenástku. Toto tu nikdy nebolo.“
Uškovič vyrastal v Topoľčanoch.
„Za mojej doby malo v prípravke každé mužstvo desiatich náhradníkov, toto je dnes až neuveriteľné. Konkurencia vytvárala tlak, každý chcel hrať. Dnes si je každý istý, že bude hrať. Nám vštepovali do hláv, že keď mal niekto talent, tak musel o to viac na sebe pracovať, aby sa mohol niekam posúvať a niečo vo futbale dokázať.“
V dnešnej dobe je podľa Uškoviča iný aj prístup rodičov. „Videl som to v Prievidzi. Všetka česť, že vozia deti na tréningy, platia za ne. Ale nie z každého je Maradona a oni to nevedia "prežrať“, hovoria trénerom do remesla. Už to sledujem len z diaľky. Mám rád futbal, možno keď raz budem mať vnuka, tak sa mu budem venovať, tak ako som sa venoval synovi (Dušan Uškovič ml. hrával v prvej lige za Banskú Bystricu či Ružomberok, pozn. red.).“
V Prievidzi sú stále podmienky na to, aby sa mohli mladí futbalisti zlepšovať. „Ale keď som tam bol naposledy, tak situácia bola katastrofálna a asi sa to nelepší. V kabíne bolo dvadsať hráčov a všetci si mysleli, akí sú dobrí. Toto som ešte nezažil, dokonca som im povedal, že sa prezliekajú v kabíne, ktorá bola ligová. A keby tá kabína mala ruky, tak ich všetkých vyfacká a že keď nezmenia prístup k tréningom a zápasom, tak sa nikde neposunú.
Talenty na hornej Nitre boli, sú aj budú, hovorí tréner Guľa Čítajte Nikto sa z nich nikam nedostal, všetci skončili v okrese. To ma nebaví. Keď som bol v prvoligovej Prievidzi ako asistent trénera, tak tu boli futbalisti, ktorí chceli hrať futbal, bola tu zdravá konkurencia, hrali tu hráči ako Krško či Petráš, ktorí boli v reprezentácii do 21 rokov, veľa dokázal taký Obžera. To bola radosť pracovať, za dva roky, čo som bol v Prievidzi, sa posunuli minimálne do našej prvej ligy. Toto sú argumenty, ktoré ma odrádzajú vrátiť sa k futbalu, v súčasnosti nie je za mnou vidieť žiadna práca.“
Jedným z ďalších problémov sú financie. „V našom prievidzskom regióne nedokážeme vytvoriť finančné podmienky, aby sme tu udržali hráčov. A tak, ako nám brali hráčov z dorastu v minulosti, je tomu aj teraz, preč odchádzajú už dokonca v žiackych kategóriách. Akadémie sledujú dianie, v našom regióne vyrastalo vždy toľko talentov, že sa tomu všetci čudovali. Teraz to už ani nie je tak vidno, keďže odchádzajú preč už v žiackych rokoch. Takými prípadmi boli Martin Škrtel či Juraj Kucka.“
Uškovič prišiel ako hráč do Prievidze v roku 1987 po štyroch rokoch vo federálnej súťaži v drese Tatrana Prešov.
„Ako polovica kabíny som mal nezhody s trénerom. Dostal som lukratívnu ponuku z Prievidze. Boli sme zamestnaní na bani, chodili sme na pár hodín do roboty a dali nám slušné platy. Dnes to už môžem povedať, ročný príjem som mal v prvej slovenskej lige skoro taký, ako som mal vo federálnej lige. V Prievidzi boli peniaze, bol tu basketbal, hralo sa tu päť líg. Ale to už je minulosť, padli bane a s nimi padlo všetko.“
Financie sa však podľa Uškoviča v regióne našli aj mimo baní. „Bol tu Petrimex, ten v lige Prievidzu dosť potiahol. Boli tu hráči z celého Slovenska, na čom sa dohodli, to mali. Preto Prievidza mohla fungovať v najvyššej súťaži bez problémov.“
Po hráčskej kariére, ktorú urýchlilo zranenie kolena, pôsobil Uškovič ako tréner v Dolných Vesteniciach, Banskej Štiavnici, Handlovej, Čereňanoch a spomínanej Prievidzi, u mládeže aj áčka. „Doteraz mi kluby z okolia vyvolávajú každého pol roka. Romana Slaného som upozornil, nech ma už do Prievidze nevolá. Kým tam je súčasné vedenie, tak sa určite nevrátim.“
