Sluka pritom vešal na konci minulej sezóny kopačky na klinec. „Bolo viacero dôvodov, prečo som sa rozhodol pokračovať. Končil som zo zdravotných dôvodov môjho syna, ale doma som mu nejako pomôcť nedokázal, môžem ešte aspoň niečo zarobiť. V Prievidzi sa klubu nepodarilo zohnať v lete hráčov na môj post, tak som sa ešte vrátil. Uvidíme, dokedy ma budú potrebovať,“ hovoril „Slukič“.

EŠTE SA DOČÍTATE:
- Koľkokrát sa už Slukovi podarilo postúpiť do vyšších súťaží,
- čo dalo Prievidžanom na jeseň najviac zabrať,
- aké vzťahy panujú medzi hráčmi Prievidze a Lehoty pod Vtáčnikom.
Svoje rozhodnutie pokračovať neľutuje. „Rozlúčka bola výborná, ale takto to vypálilo. Zatiaľ som tu, a vyzerá to tak, že pokračovať budem aj na jar.“
Dostal sa do najlepšej jedenástky ZsFZ, s Prievidzou sa Slukovi podarilo postúpiť do vyššej IV. ligy. „Čo sa týka futbalového života, tak to asi bol môj najlepší rok. Tých postupov som zažil už niekoľko, myslím, že sme počas celej sezóny podávali dobré výkony. Ale bez ostatných chalanov by som sa do jedenástky roka nedostali. Beriem to skôr ako kolektívne ocenienie a nie individuálne.“
S Prievidzou sa Slukovi podarilo postúpiť do vyšších súťaží viackrát, dvakrát sa mu to podarilo v Dolných Vesteniciach. „Na jar by som mal ešte potiahnuť, uvidíme, či sa nám ešte podarí dotiahnuť do Prievidze nejakých ďalších hráčov na hosťovania. V lete je prestupový poriadok priaznivejší, dá sa zohnať viac futbalistov. Momentálne nás nie je veľa, chcelo by to, aby začali viac hrávať mladší chlapci.“

V zime sa v Prievidzi zaberá na plné obrátky. „Tréningy sú päťkrát do týždňa, chalani majú toho dosť, ale máme aj dostatočnú regeneráciu. Jeseň z nášho pohľadu hodnotím kladne. Keby sme mali o pár bodov viac, tak by bola spokojnosť úplná. Trochu nás dobehlo, že sme mali tri „anglické“ týždne, v ktorých sme hrali víkendy a stredy proti ťažkým súperom. Posledných pár kôl nás už nebolo dostatok, postrácali sme body s mužstvami, s ktorými sme nemuseli.“
„Anglické“ týždne sú pre amatérskych futbalistov poriadnou zaberačkou. „Hlavne, keď hráte v nedeľu vonku, cestujete, prídete domov v noci a na druhý deň idete do práce. Do toho nejaké tréningy, v stredu ďalší zápas a v sobotu ďalší. To je po fyzickej stránke veľmi ťažké.“
Na oceneného kolegu z tímu Polevku Sluka povedal: „Je to výborný futbalista aj človek, perspektívny hráč, ktorý má aj na vyššie súťaže. Sám uvidí, či sa dá na futbalovú cestu alebo bude hrávať popri práci. Možno mu viac vyhovuje, že si teraz popri zamestnaní zarobí nejaké peniaze futbalom.“
Z Prievidze sa často neodchádza, hráčov drží v klube dobrá partia. „Väčšinou sú chalani rovesníci. Sú výnimočná partia, robia spolu aj oslavy, sú pokope už dlhšie, sme ako jedna rodina,“ zakončil.
Druhým oceneným z Prievidze bol Boris Polevka. „Takéto ocenenie som ešte nedostal, o to viac si vážim úspech ktorý sa mi podaril dosiahnuť,“ hovoril a pokračoval: „Rok 2023 bol určite v mojom futbalovom živote najúspešnejší, prvý polrok sa nám podarilo postúpiť a druhý polrok vo vyššej súťaži sme skončili na peknom štvrtom mieste.“
Na adresu spoluhráča Sluku hovoril: „Keď sa minulý rok rozhodol skončiť, bolo nám ľúto, že prídeme o výborného stopéra, ale jeho rozhodnutie sme rešpektovali. Napokon sa vrátil a bolo všetko ak ma byť až dodnes.“

Spolu s Prievidžanmi sa v jedenástke roka ZsFZ ocitli aj hráči Lehoty pod Vtáčnikom Dávid Kozák a Tomáš Pipíška, ktorý bol vyhlásený za najlepšieho futbalistu. „Patrí im taktiež veľká a zaslúžená gratulácia k tomu čo dosiahli. Ja osobne dobre vychádzam s hráčmi z Lehoty ktorých poznám. Na odovzdávaní cien v Nitre sme dokonca šli spolu všetci jedným autom a aj sedeli za jedným stolom.“
O Polevku je vďaka jeho kvalitám záujem aj vo vyšších súťažiach. „Je ťažké si pomyslieť, žeby som odišiel. Určite raz príde ten čas, ale kedy, to netuším.“