Paliatologička EMÍLIA VLČKOVÁ je súčasťou tímu mobilného hospicu, ktorý prevádzkuje nezisková organizácia Sv. Lujza v Prievidzi. Denne stojí zoči-voči smrti a pomáha nevyliečiteľne chorým pacientom v posledných chvíľach ich života.
Väčšina jej pacientov zomiera na onkologické ochorenia, starať sa o nich začne v čase, keď sú vyčerpané všetky možnosti dostupnej liečby. Prichádza k ľuďom zmiereným so smrťou, ale aj k takým, ktorí vážnosť svojho stavu nepoznajú.
„Dôležité je, aby sa dali do poriadku vzťahy v rodine. Je potrebné poďakovať blízkym, odpustiť si a povedať mám ťa rád. Sú to drobné veci, ktoré ale pomáhajú v pokoji a prijatí zavŕšiť život,“ vysvetlila.
Najskôr ste pôsobili ako detská lekárka, prečo ste sa rozhodli pre paliatívnu medicínu?
Ešte ako pediatričku ma oslovili príbuzní pacientky, ktorá mala ukončenú liečbu onkologického ochorenia, aby som jej podala odporúčanú liečbu. Zistila som, že jej môžem uľaviť od bolesti a iných príznakov.
Jej syn, kňaz, za mamu odslúžil omšu, počas ktorej ona v pokoji zomrela v kruhu rodiny. Pre mňa to bola krásna smrť a impulz, aby som sa tomu venovala.
Nádorovú bolesť pohyb ani čerstvý vzduch neutlmia. Jej liečba patrí do rúk odborníka, hovorí algeziológ Čítajte 
Paliatologička Emília Vlčková. (zdroj: archív (EV))Prečo ste to považovali za dôležité?
Počas môjho pôsobenia v zdravotníctve som videla, že takýchto pacientov nikto nechcel. Kedysi neboli paliatívne oddelenia a nebolo kde týchto pacientov umiestniť.
Niektorí zomierali v nemocnici sami za bielou zástenou. Išlo mi z toho srdce puknúť.
Dnes sa už odporúča, aby bola umožnená návšteva rodiny umierajúceho pacienta, aby sa ním mohli rozlúčiť. Je to veľmi dôležité pre príbuzných aj pacienta.
Aj keď nie je pri vedomí, cíti prítomnosť blízkych a cíti aj, ak je doma. Prístup nemocníc je v tomto smere lepší ako kedysi, aj keď je to individuálne.
V rozhovore sa ešte dočítate:
- s čím pacientovi môže pomôcť paliatívna medicína,
- čo je trajektória zomierania a prečo je u onkologických pacientov iná,
- na aké informácie má umierajúci a jeho rodina právo,
- ako sa človek môže vyrovnať s blížiacou sa smrťou,
- ako paliatíva ovplyvňuje prežívanie posledného štádia ochorenia,
- ako mobilné hospice pomáhajú príbuzným.
V čom spočíva princíp paliatívnej medicíny?
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je to prístup, ktorý zlepšuje kvalitu života pacientov a ich rodín zoči-voči život ohrozujúcemu ochoreniu tak, že včas diagnostikuje a lieči bolesť a iné symptómy ochorenia, ako aj psycho-sociálne a duchovné problémy, a tým predchádza a zmierňuje utrpenie.
Zásadný rozdiel oproti iným druhom medicíny je to, že napríklad internista a kardiológ lieči pacienta a jeho ochorenie. My liečime príznaky ochorenia potom, ako už boli vyčerpané možnosti dostupnej liečby a staráme sa aj o rodinu pacienta.
História hospicov
- Zakladateľkou hospicového hnutia vo svete bola anglická lekárka Cicely Saunders, ktorá v roku 1967 otvorila prvý hospic sv. Krištofa v Londýne.
- „Pochopila som, že umierajúci potrebujú nielen lepšie tlmenie bolesti, ale aj lepšiu celkovú starostlivosť. Potrebujú priestor, aby boli samými sebou. Zaviedla som pojem totálna bolesť, lebo som pochopila, že umierajúci ľudia trpia nielen telesnou, ale tiež spirituálnou, psychickou či sociálnou bolesťou a všetky sa musia liečiť,“ povedala.
O aké príznaky ide?
U mnohých pacientov prevažuje bolesť, niektorí sú dýchaviční alebo zvracajú či sú nepokojní. My sa snažíme liečiť všetky tieto symptómy.
Okrem fyzických príznakov liečime aj psycho-sociálne a duchovné problémy pacientov a ich rodiny.
Na to je potrebné, aby v tíme okrem zdravotníkov boli aj iní pracovníci, napríklad psychológovia, sociálni pracovníci či duchovní.
Kto sú najčastejšie vaši pacienti?
Väčšina našich pacientov sú onkologickí pacienti v terminálnom štádiu ochorenia.
Prečo prevládajú onkologickí pacienti?
Súvisí to s trajektóriou zomierania, teda priebehom a vyvrcholením ich ochorenia. Sú to pacienti, ktorí sa dlho majú relatívne dobre, ale v závere života bývajú príznaky ich ochorenia intenzívne. Po ukončení liečby ochorenia je možné ich príznaky naďalej liečiť v domácom prostredí.
Inak zomierajú onkologickí pacienti a inak ľudia, ktorým zlyhávajú orgány, napríklad pri kardiálnych zlyhaniach. Tí sa pri zhoršení stavu dostávajú prevažne do nemocnice.
