HANDLOVÁ. Handlovčanka Lenka Szőkeová sa ako malá nemotala pri mame v kuchyni, ale v garáži pri autách.
Najskôr pri svojom otcovi, v dospelosti pri manželovi. Záľuba sa postupne premenila na prácu. Keďže v autodielni potrebovali niekoho, kto by vedel čalúniť, začala sa venovať tomuto remeslu.
Odjakživa ju však fascinovali kočíky. Ako hovorí, vykočíkovala celú ulicu. Vždy chcela mať jeden kočiar, v ktorom vyrastali jej rodičia. Ten si raz kúpila a opravila.
Neostalo však len pri jednom. V rozhovore nám prezradila, v čom renovácia kočíkov spočíva, aj to, či sa staré kočiare vracajú spať do módy.
Na čom momentálne pracujete?
Momentálne pracujem na Liberte z päťdesiatych rokov. Snažím sa ho dať do maximálne pôvodného stavu.
Najskôr sa ide kočík zobrať a dovezie sa. Potom sa celý rozoberie. Hlavne staré časti sa ťažko rozoberajú. Železné časti sa musia pieskovať do holého kovu, hrdza musí ísť dole. Potom sa tam dáva kvalitný epoxidový základ. Kôš sa čistí a potom sa to celé čalúni, do pôvodného stavu.
Stále hovoríte sa urobí. Ono sa to ale neurobí samo.
Áno, jasné, že to robím všetko ja, niekedy spolu s manželom. My sme takí remeselníci, ktorí ľúbia svoju prácu.
Prvý vianočný koncert odohrala v Prievidzi. Bolo krásne spievať pre ľudí doma, vraví Lenka Piešová Čítajte Pri renovácii robíte aj odborné práce, spomínali ste čalúnnictvo. Ste v tomto smere vyučená?
Som vyučená dámska zákazková krajčírka. Ostala som ale pracovať s manželom, ktorý v dielni renovuje autoveterány. A chýbal nám čalúnnik. Začínala som teda s čalúneniami áut. Koberce a všetko. To robím aj dodnes. Keď som túžila mať ten prvý kočík, nikto mi nič neporadil. Som samouk. Sama som si skúšala a sama som a naučila.
V článku sa dozviete aj:
- Ako sa Lenka k renovácii kočíkov dostala,
- či aj v minulosti do oblasti kočiarov zasahovala móda,
- kto vyhľadáva staré zrenovované kočiare,
- či je renovovaný starý kočiar dobrá investícia do budúcnosti.
Ako dlho trvá renovácia jedného kočíka?
Zhruba mesiac. Niekedy som tu od rána do večera. Záleží, ako mám čas. Je za tým mnoho hodín.
Potrebujete na svoju prácu aj špeciálne nástroje?
Mám čalúnnický stroj. Potom mám kadejako zahnuté ihly. Všetko, čo potrebujem v čalúnnictve. Dôležitý je však stroj.
Keď začínate renovovať, robíte si nejaké náčrty, ako bude kočiar vyzerať?
Keď kupujem kočík, už mám predstavu, ako bude vyzerať, keď bude hotový. Už viem, aká bude farba, čo hľadať. Mám známeho, u ktorého kupujem kvalitné české koženky. Ale keď kupujem kočík, už ho vidím hotový. Mám to v hlave, náčrty si nerobím. Ale čo sa týka šitia, tak zachovávam originálny postup. Farbu kočiaru možno zmením, ale šitia sú podľa pôvodného kočiara.
Tieto originály si hľadáte niekde na internete alebo v katalógoch?
Nie. Keď sa ku mne dostane kočiar v predrenovačnom stave, dá sa na ňom ešte vidieť, ako je šitý. Takže idem podľa toho.
V minulosti boleli chrbty ťažko pracujúcich, dnes aj tých, ktorí celé dni presedia Čítajte Ako ste sa k renovácii kočíkov dostali?
Odjakživa ma fascinovali kočíky. Vykočíkovala som celú ulicu. Asi mi to ostalo.
Čo to znamená, že ste vykočíkovali celú ulicu?
Kto mal malé dieťa, tomu som ho kočíkovala. Kedysi sa to tak robievalo, že deti, ktoré sme mohli, tak tie sme kočíkovali. Kočíkovať nám však dovolili, len kam oko rodičov videlo.
Ako ste sa ale od kočíkovania dostali k renovovaniu?
Na internete som našla prvú poškodenú prútenú košatinu (starý kočík s prúteným zvrškom, pozn. red.). Bola prakticky bez podvozku. Vždy som chcela jednu košatinu mať, lebo mamina aj otec v takých kočiaroch vyrastali. Tak sme ju išli vziať. Jeden kočík sa rozmnožil na takmer 80.
Na takéto niečo však človek musí byť zručný.
Ja som nevyrastala s mamou v kuchyni, ale s otcom v garáži pri autách. Od nejakých dvanástich rokov sa to so mnou ťahá. Otcovi som rozoberala autá, brúsila, obliepala. Čo bolo treba.
Koľko kočiarov máte?
Okolo 80 mám v zbierke. Počítam, že zhruba dvakrát toľko som už zachránila a poslala do sveta.
O aké kočiare ide?
Najviac sú to kočiare značky Liberta, ktoré sa vyrábali v českom Mělníku. Potom tu mám nemecké Zekiwi. Ale na Slovensku sú najviac známe Liberty.
Zasahovala aj do kočiarov v minulosti móda? Predbiehali sa ľudia, aby mali čo najmodernejší kočiar?
Samozrejme. V 80. – 90. rokoch minulého storočia to boli hlavne Zekiwi. Boli však ťažko dostať. Kto mal možnosť, ten si ho doviezol z Nemecka. Väčšinou to boli Liberta Romantica, čo boli krásne prútené kočiare. Potom to boli okienkové Liberty. V nej som sa kočíkovala aj ja. Boli to tiež nemecké Stegnery alebo aj anglické, ktoré boli ťažko dostupné.
Četníci v minulosti viedli Prievidzou čerta, ten chcel od ženy vymámiť peniaze Čítajte Aké farby prevažovali na kočíkoch v minulosti?
Rôzne. V starých dobách to boli také nevýrazné farby ako červená, modrá či krémové farby. Potom už boli rôzne farby, aj Liberty už bolo rôznofarebné, napríklad žlté.
Keď ste začínali s renováciou kočiarov, boli tieto staré kúsky dostupné?
Bolo ich dosť, až som bola prekvapená. Hlavne česko-slovenských.
Ako je to teraz?
Už je zložitejšie nájsť taký kočík. Sumy sú príliš vysoké, i keď vždy ide o predrenovačný stav. Ľudia si neuvedomujú, že renovácia stojí veľa peňazí a času. Čiže kočíky sú, ale sú veľmi drahé. Povedala by som, ľudia čoraz viac vypratávajú staré povaly a nachádzajú tam aj kočiare. Majitelia však nevedia, čo za to pýtať a chcú na tom zarobiť. Každý si myslí, že má doma klenot. Možno má, ale kočiar v predrenovačnom stave nemá hodnotu. Pre niekoho je to len smeť.
Koľko stojí taký kočiar po renovácii? Vieme, že to záleží kus od kusa, ale pohybuje sa cena v stovkách či tisíckach eur?
Určite v stovkách. Napríklad keď zrenovujem košatinu a predám ju, aby som si zase kúpila kočík, ktorý ešte nemám, tak tam to je po renovácii 500 až 600 eur. Myslím si, že to nie je až také hrozné, keď si zoberiete, koľko stoja dnes moderné kočíky a nestoja za nič.
Staré kočíky boli kvalitnejšie?
Určite áno. Boli železné, pevné, chrómované. Kolieska viac vydržali. Dnes máte plastový kočiar, ktorý možno nevydrží ani jedno dieťa.
Hercov nachádza v krčme aj kostole, na hornej Nitre funguje súbor s netradičným zložením Čítajte Kto vyhľadáva staré zrenovované kočiare?
Chodí za mnou veľa mladých ľudí, či nemám retro kočiar. Čiže z 80. až 90. rokov. Ale veľa mladých žien si kupuje aj staršie kočíky. Ľudia si tiež donesú svoj starý kočiar, ktorý nájdu na povale, či im ho zrenovujem. A reálne v tom vozia svoje deti. Okrem toho sú zrazy retro kočiarov. Tak ženy kupujú retro kočiare, kupujú si do nich realistické bábiky. Potom sa stretávajú a spoločne takto kočíkujú. Ale čoraz viacej mamičiek vyhľadáva tieto kočiare pre svoje deti.
