PRIEVIDZA. Prešla si mnohými hudobnými žánrami, ktoré ju ovplyvnili. I keď sa v súčasnosti venuje najmä jazzu, jej tvorba zahŕňa i popové prvky. V novembri odprezentovala svoj hudobný repertoár aj na hornej Nitre. Koncert odohrala v zoskupení štyroch talentovaných hudobníkov z rôznych kútov sveta.
Pochádzate z Prievidze, no už šesť rokov žijete v Prahe. Do metropoly Čiech vás priviedla hudba?
Škola bol hlavný dôvod, ktorý ma viedol do Prahy. Študovala som hudbu so zameraním na jazz na Vyššej odbornej škole Jaroslava Ježka. Počas covidu sa mi naskytla v Prahe pracovná ponuka. Robila som produkciu vzdelávacích programov v národnej kultúrnej pamiatke Vyšehrad. To je moja šesťročná cesta, tri roky škola a tri roky práca. A popritom sa stále venujem spevu.
V súčasnosti ešte robíte produkciu, alebo sa venujete len spevu?
Od nového roka budem pôsobiť na Vyšehrade len ako hudobná dramaturgička cyklu koncertov, ktoré som začala organizovať pred dvomi rokmi. Produkciu vzdelávacích programov prenechávam kolegovi. Budúci rok sa sťahujem do Holandska. Plánujem tam študovať hudbu. V januári si posielam prihlášku na jednu z najlepších európskych univerzít Conservatory van Amsterdam. Uvidíme, ako to dopadne.
Bolo štúdium jazzovej hudby náročné?
Áno, bolo. Záleží aj od toho, aký level schopností máte, keď prichádzate na VOŠ. Úroveň vzdelávania na VOŠ Jaroslava Ježka je takmer ako na univerzite. Učia tam profesionáli z praxe a jedni z najlepších hudobníkov v Čechách. Robia to s láskou. Je to praktická škola, veľa sme spievali a hrali. Škola dokonca vybavovala koncerty. Každý rok sme mali recitál v Reduta Jazz Club, čo je jeden z najznámejších jazzových klubov v Prahe.
Četníci v minulosti viedli Prievidzou čerta, ten chcel od ženy vymámiť peniaze Čítajte V novembri ste odprezentovali medzinárodný projekt Lucia Bakaiová Quartet. V rámci projektu ste hrali v zoskupení štyroch hudobníkov z rôznych krajín. Ako vznikla táto spolupráca?
Projekt vznikol po jazzovom workshope v Amsterdame, ktorý som absolvovala v lete. Rada sa vzdelávam aj mimo školy. Tento workshop bol jednou z možností, kde sa zoznámite s hudobníkmi z iných krajín. Workshop prebiehal na konzervatóriu v Amsterdame. Stretlo sa tam šesťdesiat účastníkov z celého sveta. Boli sme rozdelení do menších skupín. Spolu sme hrali, cvičili. Každý z týchto ansámblov spolupracoval na vybraných kompozíciách so svetovým odborníkom. Večer boli stretnutia, takzvané jam sessions, kde sme spoločne hrali so všetkými hudobníkmi. Spoznala som tam veľa nových ľudí, nadviazali sme kamarátstva. Jeden z hudobníkov bol môj kamarát z predošlého workshopu. Povedal mi, že ma musí niekedy navštíviť v Prahe. Tak som oslovila ešte ďalších hudobníkov, ktorí tiež radi prišli. Od júla som pracovala na projekte, ktorý som nazvala pod svojím menom Lucia Bakaiová Quartet. Začala som hľadať miesta, kde by sme odohrali koncerty. Rozhodla som sa aj pre moju domovinu, lebo tam sú ľudia, ktorí vždy majú chuť si ma vypočuť.
Jeden z koncertov ste odohrali v KC Bojnice. Aké publikum je na hornej Nitre?
Koncert v Bojniciach bol úžasný. Naplnili sme divadelnú arénu sály, bolo tam viac než sedemdesiat ľudí. S riaditeľom KC Bojnice, Vojtechom Bartkom, sme vymysleli, že pódium bude otočené opačne. Ľudia videli do hľadiska, takže si skúsili pocit na pódiu. Naozaj to stálo zato. Koncert bol krásny a čarovný.
Plánujete v tomto zoskupení aj ďalšie koncerty?
Bola by som veľmi rada. Pri výbere hudobníkov som dala na svoj pocit a vyšlo to. Všetci sme si sadli hudobne, aj ľudsky. Títo hudobníci študujú hudbu na univerzite, ktorú som spomínala. Presne tam sa budem prihlasovať aj ja. Každý z týchto hudobníkov sa učí, ako majstrovsky ovládať svoj nástroj, pomocou ktorého odovzdávajú divákom emócie na koncertoch.
Chýbajúca kultúra sa odráža na spoločnosti, tvrdí herečka Lesana Krausková Čítajte Vnímate, že majú koncerty v predvianočnom období inú atmosféru?
Boli sme vianočne naladení, pretože sme hrali predtým v nedeľu na vianočných trhoch v Brne. Tam bola naozaj vianočná atmosféra. Keď sme odtiaľ odchádzali, uvedomila som si, že Vianoce sú za dverami. Dokonca sme si v aute pustili vianočné pesničky a spievali sme si.
Vyskúšali ste si mnohé hudobné žánre ako gypsy-swing, pop či funky. Napokon ste sa prespievali k jazzu. Je vám tento žáner najbližší?
Jazz patrí k dôležitým žánrom v mojom živote. Veľmi ma ovplyvnil, no musím povedať, že milujem všetky hudobné žánre. Mám rada slovenský folklór, takisto gypsy-swing, ktorý ma priviedol k jazzu. Spievala som vo funkovej aj v popovej kapele. Najradšej by som všetky tieto žánre prepojila. V súčasnosti sa venujem vlastnej hudobnej tvorbe. Moja hudba obsahuje popové prvky, ale tiež farebné jazzové harmónie. Chcem svojou hudbou prinášať radosť. Dúfam, že sa to čoskoro podarí a ľudia si budú môcť vypočuť moju tvorbu aj v rámci kvalitnej nahrávky.
Ako vníma jazz slovenské publikum?
Je to veľmi individuálne. Záleží od miesta, kde sa koncert koná. Je iné, keď hráte v bare alebo hudobnom klube, a keď si vás ľudia prídu vypočuť na koncert. V Prahe som si počas rokov vybudovala fanúšikovskú základňu. Na Slovensku mám svoju rodinu a priateľov, ktorí ma podporujú a chodia na moje koncerty. Keďže je jazz menšinovým žánrom, nie je jednoduché dostať na koncert davy. Väčšina ľudí, ktorí prišli na koncert do Bojníc, ma už poznajú, ale na koncerte som videla aj neznáme tváre. Celkovo som dostala veľmi príjemnú spätnú väzbu, a to ma teší. Niektorí ešte neboli na jazzovom koncerte a boli tým ohúrení.
Slováci nie sú takí zlí, myslí si Andrej Vrškový, ktorý prešiel stovky kilometrov naprieč Slovenskom Čítajte V minulosti ste sa venovali slovenskému folklóru. Považujete to za vaše hudobné začiatky?
Určite áno. Od šiestich rokov som účinkovala vo folklórnom súbore Malý Vtáčnik. Tam som spievala a tancovala. V dvanástich rokoch som sa stala členkou muziky. Po čase som si musela vybrať priority. Vyhrala hudba a spev. V detskej ľudovej hudbe som hrala na husľovú violu, takzvane som kontrášovala. Neskôr aj vo folklórnom súbore Senior Vtáčnik. Počas štúdia na vysokej škole v Nitre som bola súčasťou speváckej skupiny Vranky. S folklórom som zžitá roky. Kráča so mnou stále a mám ho rada dodnes.
Chýba vám rodná Prievidza?
Chýba mi rodina a ľudia. Na druhú stranu musím povedať, že vo svete na mňa čaká viac pracovných príležitostí.
Chceli by ste sa v budúcnosti vrátiť na Slovensko, alebo vás viac láka zahraničie?
Teraz využívam možnosť žiť v zahraničí. Môžem tam pracovať, študovať a zlepšovať sa. Bavilo by ma cestovať a spievať na rôznych miestach na svete. Čiastočne som si to skúsila počas turné. Možno sa raz stane mojím staronovým domovom práve Praha.
Vrátite sa na Vianoce do Prievidze? Ako ich strávite?
Na sviatky sa chystám domov do Prievidze. Teším sa na koncert Malého Vtáčnika, je to pre mňa tradícia. Keď môžem, vždy si rada ho prídem pozrieť. Tento rok tam bude vystupovať prvýkrát aj môj synovec. Inak sa teším na oddych a strávený čas s rodinou a kamarátmi. Mám v Prievidzi výborných priateľov, s ktorými si udržujem blízke vzťahy. Verím, že pravú vianočnú atmosféru si užijem až v Prievidzi.
