Migréna sa v dnešnej dobe stala vážnym zdravotným, ale aj socio-ekonomickým problémom. Silná bolesť, ktorá je pre ňu typická, dokáže človeka na čas úplne vyradiť z bežného života aj pracovného procesu. Silné záchvaty môžu dokonca stáť aj za vznikom depresie.
Ochorenie, ktoré popisoval už Hippokrates v období pred naším letopočtom, dnes postihuje najmä ľudí v produktívnom veku, predovšetkým ženy. Čím ďalej tým viac ním však trpia aj deti, ktoré čelia silnému tlaku a stresu oveľa viac ako kedysi.
Prečo migréna vzniká, ako s ňou môžu pacienti bojovať a prečo je dôležité, aby každý človek trpiaci príznakmi migrény aspoň raz navštívil neurológa? V rozhovore vysvetlil MARTIN BRÁZDIK, primár neurologického oddelenia bojnickej nemocnice.
Aká časť populácie trpí migrénou?
Rôzne štúdie uvádzajú, že migrénou trpí šesť až dvadsať percent populácie. Vzhľadom na narastajúci stres, napätie a tlak v spoločnosti pacientov s migrénou neustále pribúda a hovorí sa o nej čoraz viac.
Aj samotní pacienti sa o ochorenie viac zaujímajú. Nespoliehajú sa na to, že bolesti pretrpia, ale snažia sa čo najskôr vrátiť do práce a fungovať naplno, čo ich prinúti navštíviť lekára.
V rozhovore sa ešte dočítate:
- ako migréna vplýva na socio-ekonomický stav spoločnosti,
- prečo migrénou trpia čoraz viac aj deti,
- ako rozoznať migrénu od iných bolestí hlavy,
- prečo by mal každý migrenik aspoň raz v živote navštíviť neurológa,
- či je migréna nebezpečná a prečo je jej diagnostikovanie niekedy úľavou.
Ktoré skupiny ľudí sú rizikové a náchylné na vznik migrény?
Ide predovšetkým o ľudí v produktívnom veku, po päťdesiatke má výskyt ochorenia klesajúcu tendenciu. Postihnuté sú viac ženy v pomere dve až tri ku jednému mužovi. Veľké zastúpenie medzi pacientmi majú ženy medzi dvadsiatym a štyridsiatym rokom života, čo pravdepodobne súvisí aj s hormonálnym cyklom.
Migréna kedysi
- Prvé zmienky o migréne pochádzajú ešte z obdobia pred naším letopočtom, kedy ju popísal neznámy sumérsky básnik a pozoroval aj Hippokrates z Kosu. Pacientom odporúčal púšťanie žilou, nálevy z močopoudných rastlín aj šťavu z vŕbovej kôry obsahujúcu kyselinu salicylovú.
- Migrénou trpeli aj známe osobnosti, napríklad Julius Caesar, Imanuel Kant, Edgar Allan Poe, Charles Darwin, Napoleon Bonaparte, Karl Marx, Lev Nikolajevič Tolstoj, Virginia Wolfová či Sigmund Freud.
Ľudia trpiaci migrénou počas záchvatov nie sú schopní normálne fungovať. Má toto ochorenie aj celospoločenský dopad?
V súčasnosti je migréna významným zdravotným, ale aj socio-ekonomickým problémom, pretože postihuje najmä ľudí v aktívnom veku.
Toto ochorenie dokáže na značný čas vyradiť človeka z pracovného procesu. Svetová zdravotnícka organizácia ju zaradila na devätnáste miesto spomedzi ochorení zodpovedných za práceneschopnosť.
Existujú štúdie, ktoré vyčíslili ekonomické škody zapríčinené migrénou.
Ide o zásadné čísla, pre ktoré sa odborná zdravotnícka spoločnosť čoraz viac týmto problémom zaoberá a hľadá možnosti, ako pacientom čo najefektívnejšie pomôcť. Cieľom súčasnej civilizácie je totiž všetko robiť rýchlo a efektívne.
Trpia migrénou aj deti a seniori?
U seniorov toto ochorenie nie je časté, pretože sa vekom vytráca, ale sú aj ľudia po šesťdesiatke, ktorí ním trpia. V niektorých prípadoch dokonca môže ísť aj o celoživotné ochorenie.

Naopak deti sú skupinou, u ktorej sa migréna vyskytuje častejšie ako kedysi, čo súvisí s rýchlosťou žitia a stresom. Posúva sa aj veková hranica výskytu, s prvými záchvatmi migrény sa stretávame už aj u detí okolo dvanásteho roku života. Úlohu v tom zohrávajú aj moderné technológie, ktoré zrýchľujú detské vnímanie a často ho negatívne ovplyvňujú.
Ako môže človek odlíšiť migrénu od bežnej bolesti hlavy?
Máme zadefinovaných štrnásť druhov bolestí hlavy, ktoré sa delia do troch skupín a poznáme cez dvesto samostatných diagnóz súvisiacich s bolesťami hlavy.