Po ukončení priemyselnej ťažby uhlia v Handlovej ostal banský areál opustený. Budovy, ktoré v ňom stoja, čaká rôzny osud. Kým časť z nich je už zbúraná alebo pripravená na demoláciu, niektoré majú na svojom mieste ostať ako spomienka na banskú činnosť, ktorá bude už navždy spätá s históriou hornej Nitry.
Niektoré z nich by mali byť dokonca zapísané v zozname národných technických pamiatok Slovenska. Medzi nimi časť banskej úpravne, prvej budovy, ktorá bola v závode postavená, ale aj rôzne pracoviská či šatne zamestnancov.
Pamiatkou bude aj známa východná šachta, v ktorej pri výbuchu metánu v roku 2009 zahynulo dvadsať baníkov a banských záchranárov.
„Baňa Handlová bola vždy náchylná na rôzne mimoriadne udalosti, ako sú požiare, prievaly vôd či výbuchy. Okrem banského otrasu sa tu počas jej pôsobenia vyskytli všetky,“ vysvetlil Vladimír Podoba, predseda Handlovského baníckeho spolku, ktorý v handlovskej bani odpracoval štyridsať rokov.
Zlaté časy podľa neho baňa zažívala v osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď zamestnávala 4700 zamestnancov. Z pohľadu ťažby bol najúspešnejší záver sedemdesiatych rokov. V roku 1977 tu vyťažili 1 672 131 ton uhlia, čo predstavovalo denný priemer 5500 ton.
Počiatky ťažby uhlia v regióne však siahajú už do osemnásteho storočia.
V článku sa ďalej dočítate:
- čo lákalo ľudí z celého Slovenska prísť pracovať do handlovskej bane,
- ekológia nikoho nezaujímala, uhlie zabilo život v rieke,
- cesta uhlia úpravňou k predajnému produktu trvala osemnásť minút,
- ako by mal vyzerať banský skanzen v Handlovej,
- skúsení baníci pri zatváraní bane smútili, aj si vydýchli, v podzemí už chýbala kvalitná sila.
Prvým uhľobarónom bol gróf Pálfi
Kamenné uhlie v okolí Handlovej bolo nájdené v roku 1784. Majiteľom pozemkov bol gróf Ján Pálfi starší. Prieskumom zistil, že ide o kvalitné uhlie, ktoré môže nahradiť drevo.
Vzhľadom na vtedajší stav ciest, komplikovanú a drahú dopravu však uhoľný biznis ostal stáť na sedemdesiat rokov a obnovil ho až Ján Pálfi mladší. Bol to svetobežník a vedel, že uhlie je vo svete strategická surovina.
Jeden zo symbolov baníctva v Handlovej sa stane minulosťou, začali s prácami na likvidácii komína v Bani Handlová Čítajte Práve on začal ako prvý v regióne kutať uhlie. Mal 72 banských polí a monopol na banskú činnosť a v roku 1854 už zamestnával od tridsať do šesťdesiat baníkov.
"Tento rok sa považuje za začiatok ťažby hnedého uhlia na hornej Nitre a gróf Pálfi sa stal uhľobarónom,“ vysvetlil Podoba.
Neskôr do regiónu prichádzali aj banské spoločnosti, najmä maďarská Šalgotarjánska uhoľná účastinná spoločnosť, ktorá začala s prieskumnou činnosťou v roku 1906. O tri roky neskôr spustila výstavbu banského závodu v Handlovej a rok 1909 tak bol začiatkom priemyselnej ťažby uhlia v bani Handlová.
O ťažkú prácu najskôr záujem nebol
Zaujímavosťou je, že baňa nemala nikdy dostatok pracovnej sily. V minulosti v krajine pôsobili náborčíci, ktorí lákali ľudí na prácu v Handlovej po celom Slovensku, najmä na Liptove či Turci.
Pôvodne o ňu nebol veľký záujem, pretože bola nebezpečná a zle platená. Od päťdesiatych rokov minulého storočia však práca v bani zaručovala okrem slušného platu množstvo benefitov pre zamestnancov aj ich rodiny.
Končí sa dôležitá éra na hornej Nitre. Bane uzatvárajú v podzemí aj na povrchu Čítajte „V časoch, keď bol priemerný plat v národnom hospodárstve osemsto korún, baníci zarábali štyritisíc,“ povedal Juraj Wágner, ktorý odpracoval tridsať rokov v banskej úpravni uhlia. Doplnil, že muži v tom čase v Handlovej vedeli svojim rodinám zabezpečiť krásny život, no oni sami si ho ťažkou prácou zničili.
O Handlovej sa vďaka uhliu hovorilo ako o jednom za najpriemyselnejších miest na Slovensku. Baňa vytvorila z obce mesto, formovala zloženie jeho obyvateľstva a prinášala doň peniaze.
Bez triediča by uhlie nepredali
Najstaršou budovou v bani Handlová je úpravňa uhlia. Počas celej histórie banskej činnosti slúžila na čistenie, triedenie a úpravu uhoľnej rudy do podoby predajného produktu. V priebehu storočia niekoľkokrát zmenila svoj vzhľad, kapacitu aj využívané technológie.
Najskôr v rokoch 1913 až 1914 vybudovali drevenú budovu, ktorá slúžila ako triedič uhlia. Bol pre banskú činnosť nepostrádateľný a bez toho, aby triedičom uhlie prešlo, bolo nepredajné. V počiatkoch v ňom pracovalo desať ľudí a stavaný bol na úpravu 600-tisíc ton uhlia ročne.
