Vanda Rozenbergová je autorkou úspešných titulov, ktoré si našli obľubu nielen u slovenských, ale aj u európskych čitateľov. Podieľa sa aj na filmovej produkcii, je redaktorkou literárneho časopisu a maľuje obrazy na sklo. Umenie má v krvi. Žije striedavo v Prievidzi, Piešťanoch a v Bratislave.
Vanda, momentálne ste autorkou na voľnej nohe. Okrem knižnej tvorby sa venujete ďalším projektom. Akým?
Aktuálne sa venujem filmovej tvorbe. Sme štvorčlenná tvorivá skupina. Taktiež sme nedávno skončili štvrtú, a zároveň poslednú sériu Websterovcov. Websterovci je obľúbený animovaný seriál pre deti, ktorý pretvárame do knižnej podoby. Robíme aj literárny časopis Romboid. Na to sme dvaja. Tiež navštevujem rôzne besedy. Som veľmi vďačný besedný typ. Pred dvoma týždňami som bola v Brémach. Pozvali ma z Českého krajanského spolku. Je to úzka skupinka ľudí, ktorí sú nadšení pre udržiavanie českej a slovenskej kultúry v zahraničí. Táto beseda bola veľmi podnetná. Pochopiteľne, keď ma pozvú na besedu do zahraničia, je to krajina, kde je moja knižka preložená. V kníhkupectve, kde sme mali túto udalosť, sa predávala kniha Tri smrtky sa plavia v nemčine. Na besedu prišlo dosť ľudí a knižka sa predávala. Takéto udalosti sú pre mňa odmenou, keď ani nepotrebujem, aby ma niekto oslovoval spisovateľ.
Ani jedna handra nepríde nazmar. Slovenka vymyslela zaujímavý projekt Čítajte Ako ste sa dostali k filmovej tvorbe?
Podnetom pre ľudí, ktorí ma oslovili, boli práve Websterovci. Táto filmárska skupina už predtým produkovala krásne náučné veci. Prioritne sa zaoberajú prírodou. Nie sú to však prírodopisné snímky, ale autorské filmy. Podieľam sa na tvorbe komentárov. Práve sme dokončili film Knieža Tatier. Príbeh je o kniežati Christian Hohenlohe, ktorý v roku 1879 kúpil veľkú časť Vysokých Tatier.
Dlhé roky ste boli bibliografka v Hornonitrianskej knižnici. Nechýba vám táto práca?
Minulý rok som sa pokúsila opäť pracovať v knižnici, pretože je to moja srdcová záležitosť. Knižnica je rajská záhrada, nielen pre čitateľov, ale aj pre ľudí, ktorí tam pracujú. Nemôžete tam pracovať, ak nie ste absolútne pobláznení do knižiek. Minulý rok som to nezvládla, precenila som sa. Ponúkli sa mi príležitosti, ktoré sa neodmietajú. Takže ak nepočítam predošlý rok, štyri roky som autorka na voľnej nohe.
Vašou prvotinou bola zbierka poviedok, následne ste napísali niekoľko románov a opäť poviedky. Čo tvoríte radšej?
Prišlo to samo. Píšem od útleho detstva. Človek to nemá nikdy vopred premyslené, že si len sadne a ide napísať román. Som veľmi prekvapená, že je pomerne dosť mladých ľudí, ktorí majú nadšenie pre písané slovo. Predovšetkým sú to náruživí čitatelia. Len z náruživého čitateľa vychádza pisateľ. Ak má niekto ambíciu vytvoriť literárne dielo, mal by začal krátkymi útvarmi ako sú poviedky.
