Podľa posledných prieskumov, až 23 percent Európanov trpí diagnózou chronickej bolesti. Na prvom mieste je bolesť krížov, potom bolesť kĺbov a na tretej priečke sa nachádzajú bolesti krčnej chrbtice.
Ako bolesť ovplyvňuje životy ľudí, prečo si myslíme, že deti a seniori ňou trpia menej a aké sú najhoršie bolesti, s ktorými sa človek môže stretnúť?
Na tieto aj ďalšie otázky odpovedá lekár, algeziológ z bojnickej x-pain clinic a odborník na bolesť a paliatívnu medicínu MIROSLAV FERENČÍK.
Prečo cítime bolesť a čo signalizuje?
Treba odlišovať, či hovoríme o akútnej alebo chronickej bolesti. Je medzi nimi zásadný rozdiel. Akútna bolesť je prejavom akútneho ochorenia, úrazu, zápalu či operácie, jej príčina je teda dobre známa. Pre organizmus má pozitívny význam, varuje pred hroziacim poškodením.
Chronická bolesť takúto „záslužnú,“ ochrannú funkciu nemá. Panujú v nej komplexnejšie neurálne mechanizmy, má cyklický priebeh, teda zlepšuje sa a zhoršuje a čo je dôležité, môže sa začať ako zle a neprofesionálne liečená akútna bolesť. Chronická bolesť je choroba ako každá iná a vždy sa stáva zmyslom pacientovho života.
V rozhovore sa ešte dočítate
- Aké typy ľudí sú voči bolesti odolnejšie,
- či platí, že seniori majú vyšší prah bolesti a novorodenci ju necítia,
- či a ako sa dá zvýšiť odolnosť voči bolesti,
- aké typy bolesti sú najneznesiteľnejšie,
- úloha algeziológa pri liečbe nevyliečiteľne chorých pacientov s veľkými bolesťami,
- aké majú pacienti práva v súvislosti s tlmením bolesti,
- prečo na Slovensku nehrozí vypuknutie opioidovej krízy ako v USA.
Ako môže bolesť ovplyvňovať život pacienta?
Ak príde pacient s chronickou bolesťou do našej ambulancie, takmer vždy hovorí, že výrazne zasahuje do jeho života. Nemôže sa adekvátne hýbať, cvičiť, pracovať. Chronická bolesť výrazne mení kvalitu jeho spánku, je depresívny, bolesť mení aj sociálne návyky, zasahuje do sexuálneho života, mení behaviorálne vzorce chorého jedinca v rámci rodinnej infraštruktúry, bráni v stretávaní sa s priateľmi.
Algeziológia
Je odbor medicíny, ktorý sa zaoberá systematickým štúdiom príčin vzniku bolesti a štúdiom možností jej komplexnej liečby a prevencie. Na základe poznatkov základného a aplikovaného výskumu vykonáva na interdisciplinárnom princípe všetky diagnosticko-terapeutické postupy, a to predovšetkým tých bolestivých stavov, ktoré nereagujú na zaužívané liečebné postupy, alebo tieto bolestivé pretrvávajú aj napriek odstráneniu ich príčin alebo sú dôsledkom nevyliečiteľných ochorení.
Bolesť, depresia a poruchy mentálneho zdravia idú ruka v ruke. Až päťdesiat percent pacientov s chronickou bolesťou trpí úzkosťou a depresiou. Zároveň pacient s depresiou, v porovnaní s nedepresívnym pacientom, vždy popisuje bolesti vyššej intenzity, ako ten bez depresie.
Ukazuje sa tiež, že akákoľvek chronická bolesť má škodlivé účinky na zdravie, zamestnanosť a každodenný život. 65 percent pacientov s chronickou bolesťou má problémy so spánkom, 54 percent udáva pre bolesť zníženú schopnosť vykonávať každodenné domáce práce, 30 percent má problém byť samostatnými a 27 percent pacientov má problémy vo vzťahoch.
Je dokázané, že táto miera interferencie so spoločenským životom, s prácou a s každodennými činnosťami sa zvyšuje so závažnosťou prípadne s intenzitou chronickej bolesti.
Peer konzultantka: Ľudia majú tendenciu duševné ochorenia nebrať vážne. Mne ho radili vybehať Čítajte Stane sa bolesť skôr či neskôr súčasťou života každého človeka?
Podľa posledných prieskumov, až 23 percent Európanov trpí diagnózou chronickej bolesti. Na prvom mieste je bolesť krížov, potom bolesť kĺbov a na tretej priečke sa nachádzajú bolesti krčnej chrbtice.
Výsledky vedeckého skúmania hovoria aj o tom, že približne 11 percent Európanov je invalidizovaných v dôsledku bolesti krížov a až 85 percent z nás všetkých aspoň raz v živote zažili dlhšie trvajúcu bolesť chrbta. To sú alarmujúce čísla.
Každý z nás v živote podstúpi buď operačný výkon, alebo si zlomí končatinu, alebo má vysunutú medzistavcovú platničku, ktorá robí útlak na nervový koreň. Všetky tieto situácie prinášajú so sebou niekoľko dní, týždňov či mesiacov trvajúcu bolesť.
Môže sa po týchto situáciách z akútnej bolesti vyvinúť chronická?
Miroslav Ferenčík
- Pôsobí ako vedúci lekár v x-pain clinic v Bojniciach, zároveň ako sekundárny lekár na Algeziologickej klinike SZU FNsP F.D.Roosevelta v Banskej Bystrici a tiež ako lekár Záchrannej zdravotnej služby Bojnice.
- Od roku 2018 pracuje ako sekundárny lekár v tíme Mobilného hospicu sv. Lujzy v Prievidzi.
- Zastáva pozíciu krajského odborníka Ministerstva zdravotníctva pre odbor algeziológie v Trenčianskom samosprávnom kraji a je prezidentom Slovenskej spoločnosti pre štúdium a liečby bolesti.
Ide o proces známy ako tranzícia akútnej bolesti do chronickej a môže za ňu jav, ktorý sa nazýva senzitizácia, čiže akési zvýšené scitlivenie nervového systému.
Za normálnych okolností je náš nervový systém zahltený množstvom bolestivých aj nebolestivých signálov zvonku i zvnútra organizmu. Keby všetky tieto signály prechádzali do mozgu, došlo by k extrémnemu zahlteniu nášho nervového systému, k jeho preťaženiu signálmi a vážne by sa tým narušila rovnováha v organizme.
Je teda jasné, že musí dochádzať k nejakej filtrácii signálov, toto sa deje rôznymi komplexnými mechanizmami v nervovom systéme. Ak je niečo, čo tieto kontrolné mechanizmy sústavne preťažuje, dochádza k ich vyčerpaniu. A v tomto štádiu už stačí len málo a z nekomplikovaného podnetu, akým je napríklad poúrazová bolesť v dôsledku zlomeniny ruky, vznikne zrazu diagnóza chronickej bolesti, lebo bolestivý podnet nemalo čo utlmiť.
Podmienky vzniku chronickej bolesti sú teda dostatočne intenzívny a dostatočne dlho trvajúci bolestivý podnet a narušené mechanizmy v nervovom systéme, ktoré tieto podnety utlmujú.
Čo je príčinou toho, ak bolesť utlmujúce mechanizmy v našom nervovom systéme nefungujú správne?
Dnes už vieme, že niektoré stavy, ktoré vznikajú v dôsledku dlhotrvajúcich stresových situácií, predstavujú vysoké riziko vzniku chronickej bolesti u jedinca.
