Sú plné dôležitých živín, jódu, vitamínov, minerálov a vynikajúcim zdrojom omega 3 mastných kyselín. Nepochybne by mali byť neodmysliteľnou súčasťou zdravého jedálnička. Podľa odborníkov totiž už jedna porcia rýb týždenne znižuje riziko infarktu aj mŕtvice.
Ryby sú navyše chutné a dajú sa pripraviť rôznymi spôsobmi, tak, že ulahodia počas bežných aj sviatočných dní. K dokonalej kombinácii chýba pridať už len čerstvosť. Tá je najviac zaručená pri rybách, ktoré dnes spracujú a zajtra sú na pultoch.
Presne také deň čo deň opúšťajú brány spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza, Agro rybia farma Handlová o. z., ktorá vznikla v roku 2015.
Keďže podľa slov jej riaditeľky Petry Uhríkovej majú recirkulačný akvakultúrny systém prispôsobený na chov teplomilnej ryby, rozhodli sa pre chov sumčeka afrického.
„Náš zdroj vody vyviera v pohorí Vtáčnik. V podstate voda bola druhotným produktom pri ťažbe uhlia, keďže sú tu viaceré pramene,“ vysvetlila s tým, že farma je zeleným projektom pre chov rýb, keďže nie sú chované na prietoku.

„Nie je potrebný neustály prísun čerstvej vody. Recirkulačný systém funguje na báze biofiltrov, v ktorých sa vyvíjajú živé mikroorganizmy. Tie vodu prečisťujú,“ vysvetlila riaditeľka dynamicky sa rozvíjajúcej spoločnosti, ktorá v roku v 2019 vyprodukovala takmer 880 ton živých rýb. Pandémia sľubný vzostup síce utlmila, no vlani sa farme podarilo dosiahnuť úroveň spred troch rokov. Aktuálne počíta s nárastom produkcie na približne 950 ton.
Bez chemikálií a prídavných látok
Čo sa týka samotného výrobného procesu je mimoriadne dôležitým faktorom absencia akýchkoľvek chemikálií či prídavných látok. „Takže ich môžeme radiť medzi najčistejšie, najdostupnejšie a najmä najčerstvejšie na našom trhu,“ zdôraznila Uhríková.

Tiež vyzdvihla prednosti sumčeka afrického, ktorý má veľmi málo tuku, obsahuje veľké množstvo bielkovín, takže ho môžeme radiť medzi veľmi zdravé ryby. „Má veľa Omega 3 a 6 mastných kyselín, takže je veľkým prínosom pre naše zdravie, najmä pre srdcovo-cievny a nervový systém. Okrem toho neobsahuje takmer žiadne kosti, okrem chrbtovej,“ ozrejmila.
Farma funguje v rámci bezodpadového hospodárstva, keďže na nej dokážu spracovať celé ryby. „Koža, ktorá je bohatým zdrojom kolagénu, putuje do farmaceutického priemyslu. Z hlavy a kostry vzniká kostná, respektíve rybia múčka,“ doplnila riaditeľka.
Celý výrobný proces je pod drobnohľadom externých audítorov, pričom farma každý rok získava IFS certifikát. Konzumenti si v obchodoch, vrátane diskontného reťazca Lidl, môžu vybrať z chladených filiet s kožou aj bez nej.

V Lidli našli stabilného partnera
Práve spolupráca s Lidl sprevádza farmu takmer od začiatku jej pôsobenia na trhu. Vďaka nej sa jej výrobky dostali do povedomia nielen slovenských zákazníkov.
„Sme už v trvalom listingu pod Lidl značkou sumček africký, fileta bez kože,“ doplnila Uhríková s tým, že do prevádzok tohto diskontného reťazca umiestnia ročne priemerne 54 ton chladených výrobkov, konkrétne filiet, prípadne celých vypitvaných rýb alebo údených filiet. „Ide o približne 20 percent našich spracovaných výrobkov, pričom objem predaja je viac-menej stabilný,“ vyčíslila.

Oceňuje, že v Lidli, s ktorým spoluprácu vystihla slovami osveta, vizibilita a znalosť, každý mesiac opakujú akcie na filety aj v Česku, čo v rámci iných reťazcov nie je možné.
Farma expanduje aj do iných krajín, keďže jej produkcia presahuje reálne objednávky od slovenských zákazníkov.
„Ryby spracúvame na základe požiadaviek, respektíve objednávok od zákazníkov. Na pulty putujú úplne čerstvé, bez toho, aby sa prekladňovali, zmrazovali a následne rozmrazovali. Toto je najväčší rozdiel medzi našou a akoukoľvek dovezenou morskou či sladkovodnou rybou. Denne spracujeme takmer rovnaké množstvo rýb. Dopyt po nich stúpa, čo je potešiteľné, pretože čo sa týka Slovenska, tak v konzumácii rýb za ostatnými krajinami stále zaostáva,“ zakončila Uhríková.
Tento článok vznikol v spolupráci so spoločnosťouLIDL Slovenská republika.