MALINOVÁ. Tento víkend si v Malinovej môžete pozrieť desiatky druhov rôznych húb. Nájdete tam vzácne, jedovaté, jedlé aj nejedlé druhy. To všetko ponúka už desiaty ročník Výstavy húb v Malinovej.
Za celým nápadom výstavy stojí Pavol Remiaš. Vášnivým hubárom je už od mladosti. „Keď som sa prisťahoval do Malinovej, videl som, že je tu kopec hubárov. Ale zbierali len také veľmi známe druhy húb,“ spomenul Remiaš.
Preto začal premýšľať nad výstavou, kde by ľuďom ukázal a viacero druhov húb, ktoré sú jedlé a veľmi chutné. Prvé ročníky sa konali v miestnom pohostinstve. Spočiatku vystavovali približne sto druhov húb. „Ľudia boli prekvapení, že koľko je druhom jedlých húb. Musím povedať, že čo sa týka edukácie hubárov v Malinovej, tak táto výstava im pomohla. Zbierajú aj menej známe druhy húb a hodnotia ich lepšie ako klasické dubáky,“ uviedol Remiaš.
Vzdelávanie ľudí je podľa organizátora jedným z hlavných cieľov výstavy. Ukazujú im, ako vyzerajú jedlé huby, ako nejedlé a jedovaté. V rámci rozprávania im vysvetľujú hlavné rozdiely, ako ktorú hubu rozlíšiť.

Výstava potrvá do nedele do 14:00. Pripravená bude ochutnávka hubových jedál. Návštevníci si budú môcť prezrieť aj hubársku literatúru, vrátane najväčšej mykologickej encyklopédie na svete, autorom ktorej je mykológ európskeho formátu Ladislav Hagara, hornonitriansky rodák. Opakovane sa bude premietať aj videofilm o ňom - S vedcom na hubách, ale aj ďalšie videá. Na paneloch bude aj výstavka fotografií známych i menej známych húb.
Organizátori ale aj návštevníci na výstavu priniesli celkovo 155 rôznych druhov húb. Výstavu si pozrelo dvesto ľudí.
Ako skonštatoval člen Slovenskej mykologickej spoločnosti Viliam Ridzoň, ak sa niekto vyberie prvý raz na huby, mal by ísť so skúseným hubárom, aby sa naučil zbierať aspoň základné druhy húb. „Ľudia by však mali zbierať len také huby, ktoré stopercentne poznajú. Vyhýbať by sa mali druhom, ktoré môžu mať nejakých dvojníkov, najmä jedovatých dvojníkov. Nech sa radšej zameria na hríbovité druhy. Pri nich nie sú až také časté zdraviu škodlivé druhy,“ uviedol Ridzoň.
Ľudia si často mýlia napríklad bedľu vysokú. „Znakom, na ktorý sa treba u bedlí zamerať je, že majú taký tmavošupinatý hlúbik a pohyblivý prsteň. Tieto bedle sú jedlé a výborné,“ vysvetlil odborník. Pripomenul, že ľudia by sa mali vyhýbať menším bedličkám, napríklad bedličke ostrošupinatej. Oproti chutnej bedle vysokej je vzrastovo nižšia a jej prstenec sa nedá voľne posúvať.
Čo sa týka hubárskej sezóny, tento rok bola v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi na hornej Nitre výborná jar. „Smrčkovce české vybehli vo veľkom množstve vďaka veľkej zimnej vlahe. Potom prišiel akoby útlm. Studená jar spôsobila, že všetko sa posunulo o dva týždne. Aj prvé hríbovité huby vybehli v polovici mája. Pritom prvé sosniaky boli predtým vonku už niekedy koncom apríla. Všetko sa to posunulo,“ skonštatoval Ridzoň.

Počas leta bol na hornej Nitre na huby veľmi silný august. Po niekoľkodňových lejakoch sa začalo hubám dariť. „Prievidzský región zažil hríbožatvu. Vtedy vybehli aj vzácne druhy vo veľkých počtoch od kráľovských, príveskatých, plavých. Ja osobne som našiel muchotrávky cisárske v takých množstvách, na aké som nebol zvyknutý. Bola to fakt silná letná vlna,“ opísal hubár. Nasledovalo obdobie sucha, čo ovplyvnilo aj výskyt húb. To trvá až doteraz. Huby sa síce dajú nájsť, ale nie je ich až toľko druhov a nie je ich také veľké množstvo.
A aká je prognóza na najbližšie týždne? Budú ešte huby rásť alebo je už koniec sezóny? „Keď sa pozrieme na vegetáciu, všetko je neobvykle zelené. Boli sme zvyknutí, že v takomto čase už stromy zvykli byť už zafarbené a začali opadávať. Energia sa tlačila do zeme,“ načrtol Ridzoň. Keďže sa tak ešte nestalo, verí, že hubárov ešte v tomto roku niečo čaká. Museli by však ešte prísť nejaké zrážky a naopak, nesmeli by nastať prízemné mrazy.