BYSTRIČANY. Natália Švejdová sa venuje jazdectvu už dvadsaťdva rokov. Prvé súťaže síce absolvovala až tento rok, no všetky zakončila úspechom.
Na pretekoch v disciplíne Working Equitation obhájila so svojím koňom tri prvé miesta. Na Majstrovstvách Slovenska skončili druhí.
Boli kone vašou vášňou odmalička?
Už v škôlke ma lákali obrázky, na ktorých som videla koníkov. Znamenali pre mňa niečo magické. Prvýkrát som sa posadila na koňa, keď som mala osem rokov.
Pamätám si, že to bolo na prvý sviatok vianočný. Od maminy som dostala pod stromček peniaze, ktoré som využila na hodinu jazdenia. Po prvej jazde ma to tak chytilo, že som sa na to dala so všetkým, čo k tomu patrí. Bol to môj sen naučiť sa jazdiť.
Spomínate si na jazdecký klub, kde ste začínali?
Bolo to na ranči vo Vyšehradnom. Mala som starkú z Nitrianskeho Pravna a do Vyšehradného sme chodili lyžovať. Keď sme boli na lyžovačke, videli sme tabuľu s nápisom Monty ranč Vyšehradné. Tak sme tam zavítali. Keďže som sedela na koni po prvý raz v zime, pamätám si, že to bolo také rozprávkové jazdenie v snehu.
Následne sme so sestrou chodili na tento ranč, obe sme sa tam naučili jazdiť a starať sa o kone. Sestru však kone až tak nezaujali, takže sa tomuto koníčku ďalej nevenovala.
Tiež som chodila so spolužiačkou do Hipocentra, ktoré bolo toho času v Prievidzi na letisku. Veľmi rada spomínam na začiatky pri koňoch. Neboli to len radostné chvíle, ale aj neustále učenie sa a drina.
Neskôr ste si zaobstarali aj vlastného koňa...
Prvého vlastného koňa som si kúpila v roku 2017, keď som bola na vysokej škole. Našetrila som si naňho z brigád, keďže ma táto záľuba stále držala. Nebolo to najjednoduchšie, pretože som bola cez týždeň v škole v Bratislave a kôň bol ustajnený vo Vyšehradnom. Keď som nebola doma, starala sa mi oňho mama.
Študentka z Prievidze tvorí raketové modely. Stala sa niekoľkonásobnou majsterkou Európy aj sveta Čítajte Po vysokej škole sa vám podarilo vybudovať jazdecký areál. Splnili ste si tým sen alebo ste to brali ako praktické riešenie, že môžete konečne žiť v blízkosti koní?
Areál máme s manželom od roku 2018. Keďže som si za viac ako dvadsať rokov vyskúšala nielen prácu pri koňoch, ale aj práce okolo farmy, viem, že farmárčenie je ozajstná celoročná drina. O zvieratá sa musíte dennodenne starať, zabezpečiť im stravu, samozrejme, musíte sa starať sa aj o prípadné budovy, ohrady.
Medzitým zbadáte, že už máte za sebou metrovú trávu na pozemku, ktorú treba pokosiť. Nakoniec zistíte, že viac času strávite prácou okolo farmy a zvierat, ako sa reálne povozíte na koni. Preto som nebola priamo rozhodnutá mať veľkú farmu, skôr niečo malé pre svoje súkromné účely.
K nášmu areálu sme sa dostali tak, že sme hľadali s manželom miesto, kde môžeme bývať my, ale aj kôň. Chceli sme žiť na takom mieste, kde by kone nikomu neprekážali, keďže je to s nimi niekedy náročné. Nie každý má tieto zvieratá rád, predsa len sú veľké, erdžia, niekomu môžu zapáchať.
Hľadali sme miesto, ktoré bude vzdialené za dedinou a, samozrejme, dostupné, aby sme mohli dochádzať aj do zamestnania. Nejako prišiel záujem zo strany ľudí o jazdenie. Páčilo sa im u nás. Tak sme kone dokupovali a chtiac-nechtiac to skĺzlo do toho, že máme farmu a ľudia k nám chodia jazdiť.
Viesť takýto areál musí byť časovo náročné. Do sa to vôbec stíhať popri zamestnaní?
Časovo je to veľmi náročné. Človek je na nohách od piatej ráno a točí sa okolo koňov. Ráno ich treba nakŕmiť, vykydať boxy, spraviť poriadok v stajni. Koník nevie byť celý deň zatvorený, takže ho treba pustiť do výbehu. Samozrejme, aj tam musí mať pripravené seno a vodu.
Musíme tiež zabezpečiť, aby boli čisté pastviny, bezpečné oplotky, aby sa koňovi niečo nestalo. Potom sme s manželom v zamestnaní. Osem hodín sme zamestnancami niekoho iného. Keď prídeme z práce, treba sa opäť postarať o kone. Poobede, keď jazdíme s deťmi, ich musíme očesať a osedlať. Náš pracovný deň po tomto všetkom končí o pol deviatej večer.
Nie je u vás možné sa naplno venovať len koňom?
Pri piatich koňoch, koľko ich aktuálne máme, by to bolo vcelku ťažké. Museli by sme ich pridať ešte viac. Starostlivosť o kone je fyzická práca. V tomto prípade by som sa obávala, že ak by sa mne alebo manželovi niečo stalo, ako by to celé skončilo. Mám aj doktorát z ekonómie a bola by pre mňa veľká škoda vzdať sa toho, čo som študovala.
Maľovanie jej pomohlo zvládnuť chorobu a priviedlo ju k vlastnej značke Čítajte Máte spomedzi koníkov nejakého obľúbeného? Je možné si s koňom vybudovať bližší vzťah?
Najobľúbenejší je koník Fifo, ktorého som si kúpila ako prvého. Asi päť rokov som ho mala samého, takže som mu venovala najviac svojho času. Na ňom som si natrénovala všetky zručnosti a schopnosti. Spoločne sme absolvovali aj prvé súťaže. Takže je to taký môj najväčší parťák. Ostatných koníkov mám tiež rada, ale Fifko je pre mňa jedinečný.
Kedy ste sa odhodlali absolvovať prvú spoločnú súťaž?
Tento rok sme boli po prvýkrát na väčšej súťaži, ktorá už bola hodnotená rozhodcami a bolo tam viacero jazdeckých dvojíc. Takže, kým som si vyskúšala prvé reálne preteky, venovala som sa koníkom a jazdeniu dvadsaťdva rokov.
Je náročné pripraviť sa na takéto preteky? Koľko času tomu musíte obetovať?
Jazdectvo je veľmi široká oblasť, či už je to drezúra, parkúr, westernové disciplíny alebo dostihy. Ja som si vybrala disciplínu Working Equitation, ktorej sa venujeme. Working Equitation som si zvolila, lebo je prienikom medzi viacerými disciplínami. Čo sa týka samotného tréningu, tak ako aj iní športovci, ani v jazdectve nemôžem mať nejaký výsledok bez toho, aby som trénovala.
Keď chcem ísť s Fifom na súťaž, musím sa mu venovať minimálne tri až štyrikrát do týždňa. Keďže je táto súťaž zameraná aj na zručnosť, tréning nie je len o samotnom jazdení. Kôň musí presne vedieť, čo má spraviť a ako má zareagovať na môj pokyn. Tam sa už bavíme o centimetroch, kde má byť noha či ruka, aby na to kôň presne reagoval. Takže ak si niekto myslí, že si idem zajazdiť raz za týždeň a potom idem na súťaž, tak to určite nie je.
V rozhovore sa ešte dozviete:
- či Natália plánuje aj ďalšie súťaže,
- či sú súťažiaci aj finančne odmenení,
- či deti vnímajú kone len ako dopravný prostriedok alebo majú záujem aj o ich starostlivosť.
Popísali by ste bližšie, čo zahŕňa disciplína Working Equitation?
Working Equitation znamená v preklade pracovné jazdectvo. Je to disciplína, ktorá vznikla v štátoch južnej Európy. Skladá sa z viacerých častí. Prvou je drezúrna úloha, kde je kľúčové predviesť poslušnosť koňa a správnosť pomôcok. Je tam predpísaná skladba cvikov, ktoré sa idú v kroku, kluse alebo v cvale. Hodnotí sa elegancia, plynulosť či celkový dojem jazdeckej dvojice.
