PRIEVIDZA. Paulínu Oboňovú priviedlo k maľovaniu neľahké obdobie, ktoré prežívala pred siedmimi rokmi. Počas liečby nezhubného nádoru hľadala spôsob, ako si zamestnať myseľ. Vzala si farbu a vyzdobila prvý hrnček. Neskôr ich boli desiatky. Rozšírila svoje portfólio výrobkov a vytvorila si vlastnú originálnu značku.
Nikdy predtým nemaľovala, ani nenavštevovala výtvarný kurz. Deväť rokov sa venovala hre na klavíri, neskôr vyštudovala manažment podniku na vysokej škole.
„Momentálne pracujem v oblasti marketingu, personalistiky a financií. Táto práca je stále mojou súčasťou, ale zároveň sú ňou už aj hrnčeky. Baví ma to, že mám viacero prác a môžem sa zamerať na to, aj na to. Hrnčeky sú moja záľuba. Maľovanie ani neberiem ako prácu, ale hlavne ako hobby a relax,“ vraví.
K maľovaniu sa dostala počas náročnej liečby nezhubného nádoru v hlave, ktorá trvala rok. Jej život bol v tom období len o blížiacej sa operácii a mnohých vyšetreniach u lekárov. „Potrebovala som prísť na iné myšlienky. Operácia napokon dopadla dobre a ja som sa potrebovala nejako pozbierať psychicky aj fyzicky,“ spomína si na náročné obdobie.
Študentka z Prievidze tvorí raketové modely. Stala sa niekoľkonásobnou majsterkou Európy aj sveta Čítajte Paulínina sestra jej doniesla bielu šálku s farbou na zlepšenie nálady. Povedala jej, nech na ňu niečo namaľuje. Táto tvorivá ju činnosť zaujala natoľko, že namaľovala prvých šesť hrnčekov.
„Sestra už vtedy mala svoju dielničku v Lazanoch. Cez jej dielničku sme skúsili tieto hrnčeky predať. Celkom sa to uchytilo. Tak som si potom ďalej maľovala hrnčeky. Spoločne sme ich nafotili a po pridaní na internet boli vypredané do dvoch minút. Bola som veľmi prekvapená, že to ľudí takto veľmi zaujalo. Z maľovania sa stala moja terapia. Vymyslela som si svoj názov značky a išla som na prvý trh. Postupne mi to pomáhalo dostať sa z choroby,“ vraví. Maľovanie prinieslo Paulíne opätovnú radosť zo života. Znovu nadobudla pocit, že má na tomto svete ešte čo povedať.
Inšpirácie hľadá v bežnom živote
Na prvé hrnčeky maľovala domčeky a zvieratká, neskôr postavičky. Svoje kresby začala dopĺňať o pozitívne slová, ktoré jej pomáhali zlepšovať neľahké dni. „Hrnčeky som zdobila rôznymi motivačnými nápismi, ako napríklad mám pekný deň, tento deň si užijem alebo aj mám v paži. Potom som k hrnčekom pridávala nápisy ako hrnček šťastia, hrnček dobrej nálady či hrnček radosti. Keď som sa už postupne vedela dostať von na prechádzky, začala som sa inšpirovať v prírode. Kreslila som kvetinové, ľudové a prírodné motívy. V zime som zas maľovala zvieracie motívy pre deti.“.
