PRIEVIDZA. Michal Dobiaš je dlhoročným zberateľom pohľadníc starej Prievidze. Pohľadnice s touto tematikou zbiera približne dvadsaťpäť rokov. Zo svojej zbierky vybral šesťdesiat pohľadníc a pripravil ich výstavu. Pozrieť si ju môžete v Múzeu Vtedy v priestoroch Galérie Jabloň v Prievidzi.
„To najcennejšie, čo môže zberateľ urobiť, je to, že sa o zbierku podelí. Že ju ukáže všetkým ostatným, aby nebola niekde zamknutá na päť zámkov, ale a
by robila radosť všetkým ľuďom. Preto aj výstava pohľadníc,“ vysvetlil Dobiaš.
Výstavu považuje aj za akési vyznanie k svojmu mestu. Pohľadnice majú podľa neho od klasických fotografií jeden významný rozdiel. Zachytávajú aj emócie ľudí. „Ktorí v minulosti pohľadnice posielali svojim priateľom, blízkym, láskam či známym. Niekedy je zážitok čítať druhé strany pohľadníc a odkazy i príbehy ľudí,“ načrtol Dobiaš.
Pripomenul, že aj ľudia pred sto či stopäťdesiatymi rokmi žili svoje životy. „Odhaľovať túto históriu, tie príbehy ľudí, je úžasná emócia a úžasný zážitok. Je to aj taký návrat do histórie prostredníctvom pohľadníc,“ uviedol Dobiaš.

K zbieraniu pohľadníc ho priviedol jeho dobrý priateľ, regionálny historik Erik Kližan, ktorý mu niekoľko prvých pohľadníc priniesol. „Vždy je najdôležitejší ten začiatok. Keď už nejaké tie pohľadnice držíte v ruke, tak chcete aj iné a chcete ich pomaly objavovať. Tak nejako vznikla zbierka pohľadníc,“ spomenul Dobiaš.
Mnohé pohľadnice do svojej zbierky dostal, mnohé vymenil a mnohé kúpil. „Prievidzské pohľadnice sa zháňajú ťažko. Tým, že ich už veľmi veľa mám, tak je to o to ťažšie. Pritom viem, že mi ich ešte veľmi veľa chýba,“ skonštatoval zberateľ.
Najstaršia pohľadnica, ktorú má vo svojej zbierke, pochádza z roku 1897. Vtedy boli na pohľadniciach obvykle námestia či prievidzská zlatá ulička, ktorá sa dnes volá Ulica Štefana Moyzesa. „Na týchto predvojnových fotografiách, do roku 1945, je veľmi podarené, že ľudia sa radi fotili. Keď si tie pohľadnice pozriete, tak mnohé vyzerajú, ako fotografia z nejakej oslavy alebo nejakého trhu v Prievidzi. Vidíme pohľadnice, kde je 20-30 detí, ktoré fotografovi pózujú,“ priblížil Dobiaš.
Po vojne, už za obdobia socializmu, sa zmenil formát pohľadníc. Boli väčšie. Tento formát sa zachoval dodnes. „Na tých pohľadniciach je vidieť mesto rozvíjajúce sa v duchu socialistického realizmu. Sú to pekné farebné pohľadnice, je tam vidieť všetky komunistické pýchy, ktoré sa postavili,“ opísal Dobiaš.

Po revolúcii nastal útlm pohľadníc. Dnes sa pohľadnice podľa zberateľa tlačia skôr ako reklamný artikel, než ako forma komunikácie. Posiela sa podstatne menej pohľadníc, než v minulosti, tým pádom sa aj menej pohľadníc vydáva. Ak sa už nejaké pohľadnice v súčasnosti vyrábajú, sú na nich najväčšie atrakcie danej lokality.
Výstavu Prievidza na starých pohľadniciach si môžete pozrieť až do januára v čase otváracích hodín Múzea Vtedy v Galérii Jabloň v Prievidzi.