PRIEVIDZA. 19-ročná Ema Čižnárová sa už dvanásť rokov venuje netradičnej záľube – raketovému modelárstvu. So svojimi modelmi rakiet obsadzuje popredné priečky na slovenských a svetových súťažiach. Je niekoľkonásobnou držiteľkou titulu majsterky Slovenska, Európy a aj sveta.
Raketové modelárstvo má viacero súťažných kategórií. Ktorým sa primárne venujete?
Celkovo máme osem súťažných kategórií. Šesť kategórií sa týka rakiet a dve sú ohľadom klzákov. Čo sa týka rakiet, tam sa súťaží v modeloch výškových rakiet, v maketách a s laminátovými raketami. Každá kategória má svoju špecifikáciu, podľa čoho sa na súťaži boduje. Niektoré sú na čas, iné na výšku, ďalšie sú hodnotené podľa vzhľadu alebo pristátí. Osobne sa najviac sa zameriavam na maketové rakety. Lietavala som aj s RC klzákom, ktorý je tiež jednou z kategórií. Makety sú stavané podľa rakiet, ktoré reálne niesli satelit do vesmíru alebo išli s posádkou. Na súťaži musím k modelu dodávať podklady, podľa čoho to porota boduje. Hodnotí sa každý detail, odtieň farby, ako som trafila mierku. Model musí vyzerať presne podľa reálnej rakety. Vlastne zhotovím ako keby existujúcu raketu, ale je to model, ktorý však aj reálne letí. Všetko, čo postavíme, musí lietať.
Spomínate si na svoj prvý model?
Bola to laminátová raketa, lebo s tým sa začína. Laminátové rakety patria k jednoduchším kategóriám. Vyrábali sme ju doma s ocinom na streamri, to je taký poskladaný papierik. Keď raketa vyletí, vyhodí streamer a na tom padá. Pamätám si, že bola veľmi ťažká. Pritom na súťaži je jedna z požiadaviek, že raketa musí byť čo najľahšia. Ale letela.
Raketovému modelárstvu sa venujete už dvanásť rokov. Vedeli by ste spočítať, koľko modelov ste doteraz vytvorili?
Veľmi veľké množstvo. Už sú to stovky. Laminátové rakety vydržia maximálne dve súťaže, potom sa prepália. Alebo keď sa niečo pokazí, tak sa model zdeformuje. Aj makiet som už za tie roky vyrobila veľmi veľa.
Zdolal slovenský rekord, pokúša sa o svetový. Prievidžan vlastní tisíce hokejových kariet Čítajte Táto záľuba je určte náročná na čas. Koľko pracujete na jednom modeli?
Laminátové rakety, čo padajú na streamri alebo na padáku, majú svoje špecifikácie. Na tie máme vopred vytvorené formy a už sa iba vylaminujú trubky a stabilizátory. Tieto rakety musia na súťažiach spĺňať len minimálny priemer a dĺžku, ktoré sú stanovené. Čo sa týka makiet, mám kamaráta, ktorý má veľa podkladov. S ním konzultujem, ktorá maketa je lepšia. Keď prídem na súťaž a som jediná s danou raketou, dostanem body navyše za originalitu. Minulý rok som takto vyvíjala raketu podľa podkladov. Dokázala som ju vytvoriť za dva mesiace, ale bola to každodenná práca. Bola som v jednom kolobehu – škola, brigáda a hneď po práci rakety. A keď som nemala brigádu, tak to boli iba rakety. Takto som fungovala nonstop od rána do večera.
Ako prebieha samotná výrobu modelu? Potrebujete aj nejaký špecifický materiá?
Trupy rakiet vyrábam zo skleného vlákna s epoxidom. Začína to tak, že si laminujem trubky, tie sa potom musia vytmeliť a niekoľkokrát vybrúsiť, aby boli čo najhladšie. Taktiež používam nespočetne veľa farieb, sprejov. Všetky detaily sa dorábajú podľa fotiek skutočných rakiet, aby boli čo najviac totožné. Veľmi dôležitá je aj funkčnosť, aby raketa naozaj fungovala. Musím to zistiť podľa ťažiska, ako ďaleko majú byť stabilizátory, aby sedelo aj vnútro.
Kto vás priviedol k tejto netradičnej záľube?
Ako malé deti sme chodili s bratom na Šakranšou, čo býva na letisku. Pamätám si, že tam prezentovali modelársky krúžok, ktorý býval v tom čase v Centre voľného času. Ukazovali tam rôzne modely. Najprv to zaujalo môjho brata, ktorý tento krúžok začal navštevovať. Asi o dva roky neskôr som sa chcela podobať staršiemu bratovi a začala som s ním. Chodievali sme na malé súťaže, ktoré bývali v Koši a v Partizánskom. S bratom si pomáhame aj teraz, zúčastňujeme sa spolu na súťažiach. Brat ma veľa naučil. Takisto si vzájomne pomáhame aj s ostatnými modelármi. Od nich som tiež získala mnoho vedomostí.
