Spolumoderátorom tohtoročnej Letnej pauzy bol aj miliónový tanečník Johny Mečoch. To, že je svojský, dokázal aj na pódiu. „Keď tancujem, alebo moderujem, vždy sa správam úplne prirodzene, ako keby som bol niekde doma na párty s kamarátmi. Vtedy srandujeme, debatujeme, aj sproste. Ja nemám žiadne predsudky, nedávam si pozor ´na jazyk´. Chcem byť taký, aký som,“ povedal Johny. Bojnické publikum bolo podľa neho skvelé, dodávalo mu energiu. Priznal sa, že v Bojniciach bol už ako malé dieťa v ZOO. „Pamätám si, že som sa tu prvýkrát vozil na poníkovi.“ V súčasnosti má nabitý program, no chcel by si nájsť počas leta pár dní na dovolenku na Malorke. A už teraz sa teší na októbrový pobyt v New Yorku. 
Organizátori festivalu z ArtFest Agency boli s Letnou pauzou spokojní. Program išiel podľa plánu, nič ho nenarušilo, dokonca aj dážď sa spustil až v noci pri poslednom vystúpení. Kapely si do areálu pod farou prišlo pozrieť xxxx divákov. „Je to primeraný počet, predovšetkým z ohľadu na počasie z posledného obdobia, ktoré nebolo príliš letné,“ pripomenul jeden z organizátorov Emil Medera. Potešilo ich tiež, že ľudí zaujali atrakcie, predovšetkým vodný futbal, ktorý si zahrali aj dievčatá a lezecká stena. 
Ak niektorá z dvanástich účinkujúcich kapiel prekvapila, určite to bola česká skupina Jumping Drums, pre mnohých neznáma. Títo skvelí hudobníci, ktorí hrajú len na bicích nástrojoch a mohli by sme ich trochu prirovnať k Safri Duo, strhli publikum. „Diváci boli skvelí, tak ako vždy na Slovensku. Veľmi radi tu hráme,“ povedal pre MY Hornitrianske noviny líder kapely Ivo Batoušek. Keď schádzal z pódia, bol celý spotený a vyčerpaný. Napil sa minerálky a oprel o auto. „Je to veľmi vyčerpávajúce, predovšetkým po fyzickej stránke. Aj preto musím štyrikrát do týždňa navštíviť posilňovňu. Je to o výmene energií a títo ľudia v Bojniciach z nás boli schopní dostať úplne všetko.“ 
Premiérové vystúpenie v Bojniciach absolvovala nitrianska skupina Desmod. Jej najznámejší člen – Kuly, si nevedel celkom presne spomenúť na prvý festival, na ktorom bol ako divák. „Predpokladám, že to bolo niekde v bratislavskom PKO. S kamarátmi sme pri vystúpeniach skákali po stoličkách a policajti nás upozorňovali, že ničíme socialistický majetok.“ O bojnickej Letnej pauze nikdy nepočul a preto bol prekvapený skvelou atmosférou, ktorú zhodnotil veľmi jasne: „Bojnice boli na jednotku!“ V našom regióne sa cítil príjemne, pretože ho dôverne pozná. „Mám tu krstných rodičov Danišovičovcov, ktorí bývajú v Kanianke. Ako dieťa som chodil ku krstnej mame Gitke a krstnému otcovi Štefanovi. V Bojniciach som chodil na Čajku, aj Prievidzu dobre poznám. Som rád, že som sa sem opäť vrátil. Len ma mrzí, že som nemal viac času, aby som ich išiel pozrieť. Aspoň takto ich pozdravujem,“ dodal Kuly. 
Veľký sen mora, Dievčatá, Úsmev, „Sklíčka“ a mnohé ďalšie známe hity zaspieval Modus s Jankom Lehotským. Práve on si zaspomínal na časy, keď v Bojniciach pred rokmi vystupoval v amfiteátri na Hudobnom festivale mladých. „Bola tu výborná atmosféra, dodnes mám v Bojniciach a Prievidzi veľa priateľov a známych.“ Modus nevystupuje často na veľkých festivaloch, ale pozvanie na hornú Nitru prijali jeho členovia veľmi radi. Janko Lehotský vydal pred pár mesiacmi svoj album Nahé dotyky a na jeseň sa chystá na koncertné turné.
„Diváci nás nevypískali, tak sa im naše vystúpenie asi páčilo,“ zhodnotil účinkovanie Vidieka na Letnej pauze Janko Kuric. Odfotiť ho na pódiu nebolo vôbec jednoduché, hudbu prežíval naplno celým telom. „Neviem sa len tak postaviť pred mikrofón a tváriť sa, akoby nič. Nerozdeľujem, či hrám v Lodýne, Nitre alebo v Bojniciach, na veľkom festivale alebo v klube pre tristo ľudí. Cítim vždy zodpovednosť a ´žmýkam´sa do poslednej kvapky.“ Vidiek vystúpil na Letnej pauze ako posledný. „Už pri prvom ročníku sme hrali neskoro v noci, teraz opäť. Celkom radi by sme to skúsili aj skôr. Možno by som stihol ísť aj do bojnickej ZOO, pretože tam chodím veľmi rád. Celkovo sú Bojnice mojím obľúbeným mestom, dokonca sa mi zdá, že sa tu narodila moja manželka.“ 
Aj keď väčšina divákov zo začiatku sledovala vystúpenia sediac na dekách na zemi, postupne sa všetci presunuli pod pódium. Ak ho už spomíname, dodajme, že bolo vysoké 10 metrov. Šírka strechy bola 22 metrov, do hĺbky malo pódium asi 15 metrov. Jeho postavenie trvalo celý deň. 
Ťažko povedať, koľko sa na festivale vypilo piva, či zjedlo klobás. Nám sa podarilo zistiť, že vo VIP zóne za pódiom, kde sa pochybovali aj účinkujúci, sa zjedlo 300 porcií gulášu. V zákulisí festivalu sme stretli aj Matta, ktorý pochádza z americkej Philadelphie a v Prievidzi vyučuje angličtinu. Peknou slovenčinou nám však povedal: „Bolo tu dobre, ľudia boli krásni. Slovenskú muziku mám veľmi rád. Desmod a Vidiek sú fajn. Len škoda, že tu neboli moje najobľúbenejšie Horkýže slíže a ich ´sedlák, sedlák, v Bratislave, ty koky...´ To mám rád.“
