PRIEVIDZA. Prievidzský lesopark sa po roku opäť stal dejiskom dobročinnej akcie. Ľudia behom podporili fungovanie Mobilného hospicu sv. Lujzy.
Myšlienka vznikla u bývalej zamestnankyne mobilného hospicu. „Chceli sme do povedomia ľudí dostať službu, ktorú poskytujeme v okrese Prievidza. Nie každý to pozná,“ povedal riaditeľ behu Augustín Vlček.
Mobilný hospic je zdravotnícke zariadenie, ktoré poskytuje ambulantnú paliatívnu zdravotnú starostlivosť. Jednoduchšie povedané, pomáhajú nevyliečiteľne chorým ľuďom, ktorí postupne umierajú.
„Práca v mobilnom hospici funguje tak, že chodíme do domácností,“ načrtla lekárka Emília Vlčková. Mobilný hospic má aj svoje statické sídlo, ktoré nazývajú dispečing. Odtiaľ celý tím vyráža do domácnosti. V rámci mobilného hospicu ľuďom pomáhajú sestry, lekári i sociálni pracovníci. K nevyliečiteľne chorým ľuďom chodia priamo do domácnosti jednotlivo, alebo aj ako celý tím. Obvykle na prvú návštevu ide sestra aj s lekárkou. Nastavia liečbu, určia si ďalší postup.

Následne na návštevy môže chodiť len sestra. Dôležitá je nielen starostlivosť o samotného pacienta, ale aj pomoc jeho rodine. Tá sa musí o svojho príbuzného naučiť postarať a rovnako sa musí s umieraním svojho blízkeho vyrovnať. Týmto všetkým ich pracovníci mobilného hospicu sprevádzajú. Cieľom celého ich snaženia je to, aby zomierajúci ľudia strávili záver svojho života v domácom prostredí v kruhu svojich najbližších.
Potrebujú podporu
Okrem toho, aby sa potreba a samotná možnosť paliatívnej starostlivosti dostala do povedomia ľudí, mal beh upozorniť aj na nutnosť podpory tejto činnosti. „Chceli sme aj osloviť sponzorov, aby sme mali tú službu za čo poskytovať. My ju poskytujeme bezplatne. Platby z poisťovní nevykrývajú naše náklady,“ skonštatoval Vlček.
Doktorka Vlčková spresnila, že poisťovne im preplácajú zhruba dvadsať percent ich nákladov. Na zvyšok si musia prostriedky nachádzať sami. Či už z darov i rôznych dotačných projektov. Nie vždy sa to však darí a bývajú aj ťažšie obdobia, že im financie jednoducho chýbajú.

„Táto starostlivosť potrebuje podporu celej spoločnosti. Podnikov ale aj jednotlivcov. Fungujeme len vďaka tejto podpore. Nazvala by som ju spoločenská zodpovednosť. My všetci máme spoločenskú zodpovednosť, aby o našich chorých a starých ľudí bolo postarané,“ ozrejmila Vlčková.
Paliatívnej starostlivosti na Slovensku však zrejme po rokoch začína svitať nádej. „Dostala sa aj do legislatívy. Je definovaná aj v zákone o zdravotnej starostlivosti. Prišli aj peniaze z eurofondov a bude podpora aj z plánu obnovy,“ načrtla Vlčková. Preto mobilný hospic chce využiť takúto podporu. Počet pacientov, o ktorých sa starajú, totiž neustále narastá.
Pacientov majú stále viac
„V roku 2014 sme 69 pacientov. Teraz máme ročne 150 pacientov. Ročne okolo 30 pacientov, ktorých navštevujeme v rodinách,“ priblížila Vlčková. Mobilný hospic sv. Lujzy pokrýva celý okres Prievidza. Ľudia ich však volajú aj mimo nášho regiónu. Služba mobilných hospicov totiž nie úplne rozšírená. „Boli by sme radi, aby takéto tímy ľudí vznikali aj v iných okresoch. Na to, aby mohli tieto tímy v iných okresoch, musia byť ľudia. Pracovníci ale aj spoločnosť, ktorá to podporí,“ skonštatovala Vlčková.
Zdôraznila to, že k fungovaniu takýchto tímov sa musia nájsť nie len ľudia ochotní túto službu poskytovať, ale aj ľudia, ktorí by ich fungovanie podporili. Aj na to malo slúžiť piatkové podujatie, aby potrebu paliatívnej starostlivosti dalo do pozornosti formou behu.
Podporu tentokrát našli vo viac ako tristo ľuďoch. „Tento rok je cez 150 účastníkov behu na päť kilometrov. Takisto cez 150 na jeden kilometer. Je to viac než minulý rok. Vlani sme organizovali len bez na päť kilometrov a bolo tam do sto pretekárov,“ uviedol Vlček.

Po päťkilometrovom behu ako prvý prešiel cieľom Matej Macho s časom 17:08. „Bežalo sa vynikajúco, oveľa lepšie, ako minulý rok. Bolo trochu chladnejšie počasie. Trať bola pekná, dobre pripravená,“ skonštatoval Macho. Dobrú vec prišli podporiť aj sestričky z chirurgie. „Poznáme všetky veci ohľadom mobilného hospicu aj pomoci onkologicky chorým a chronicky chorým. Preto sme tu,“ dodala bežkyňa Miriam.