Článok je venovaný spomienke na zosnulého Marka Bartolena, ktorý nás v auguste náhle opustil. Vážime si, že nám v posledných chvíľach svojho života poskytol rozhovor.
KAMENEC POD VTÁČNIKOM. Marko Bartolen s hudobnými nástrojmi vyrastal. Najprv to boli píšťalky a harmonika, neskôr sa naučil hrať na mandolíne. Na vojne hrával na gitare. Bol samouk, kúpil si knižku a učil sa akordy. Na rôznych nástrojoch ho bavilo nielen hrať, ale mal vzťah aj k ich výrobe. Už v detstve ho zaujímala práca s nožíkom, s ktorým rád tvoril a vyrezával.
„Ako deti sme museli pásť dobytok. Keď v tom čase človek vlastnil obyčajný nožík, bol to hotový majetok. Nožíky boli kvalitné, oceľové a krásne vyrezávali. Ešte ako dieťa som si vyrobil pastiersku palicu, vozík či rôzne postavičky. Vždy som mal celé prsty dorezané a doma ma za to hrešili,“ spomínal na svoje detstvo.
Nožíkom vyrezával aj malé drevené píšťalky. Popri výrobe sa na nich učil aj hrať. Vyrezal jednu dierku, zapískal a vedel, aký tón vydáva. Keďže mal hudobný sluch, automaticky sa naučil narábať aj s prstami na píšťalke.
Keď bol pán Bartolen starší a prišli deti, chcel im vyrezať malé píšťalky. Nebolo však toľko času, keďže sa venoval zamestnaniu a práci na dome.
Žije na dedine a tvorí hudbu pre svetové filmy i seriály, spolupracuje aj s Hansom Zimmerom Čítajte „Ešte predtým, ako som sa začal naplno venovať výrobe píšťaliek, som si kúpil harmoniku. Túžil som po nej odmalička, no nemohol som si to vtedy dovoliť. Tak som si povedal, že keď budem väčší, kúpim si ich aj desať. V detstve mali kamaráti harmoniky, ale skoro nikto na nich nevedel hrať. Ja som na to mal asi aj trochu nadanie. Len som ten nástroj chytil a hneď som vedel zahrať,“ vravel.
Keď deti vyrástli a bolo viac času, začal sa venovať kúpe a oprave starých harmoník. Prvú harmoniku si zaobstaral v štyridsiatke. Na päťdesiate narodeniny sa pustil do výroby drevených píšťaliek.
Tvorba píšťaliek z dreva
V začiatkoch výroby si musel nahľadať vhodné drevo na výrobu, pretože sa pred vyrezávaním muselo sušiť aspoň tri roky. Počas prvého roka našiel len dva vhodné kusy. Potom si pripravil vzorové píšťalky z plastovej trubky.
„K plastovým trubkám som spravil aj štupeľ. Ako tak pískali a trochu pripomínali píšťalky. Nevedel som však, aký by mal byť rozostup medzi dierkami a aká dlhá má byť píšťalka, aby vydávala vhodný zvuk. Pretože stačí len malá odchýlka a píšťalka nebude dobre pískať. Je nevyhnutné spraviť to presne,“ popisoval v rozhovore.
Drevený materiál na výrobu píšťalky musel dôsledne navŕtať, aby nepukol. Následne sa vyrezali dierky, všetko sa vyčistilo, vyšmirgľovalo. Najťažšie bolo spraviť oblúčik a štupeľ, aby všetko presne pasovalo a vydávalo želaný zvuk.
