HORNÁ NITRA. Po zosuve pôdy na stavbe obchodného centra v Handlovej v posledný júlový deň museli priľahlú bytovku preventívne opustiť jej obyvatelia.
Vyjadrenie k stabilite územia okolo bytového domu vtedy vypracovával inžiniersky geológ Miloslav Kopecký z Katedry geotechniky Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Inžinierska geológia je špeciálna vedná disciplína, ktorá prepája geológiu so stavebníctvom. Práve na spojitosť geológie a výstavby sme sa Miloslava Kopeckého pýtali.
Prečo k zosuvom dochádza? Je to o ľudskej činnosti alebo prírodných javoch?
Prevažná časť zosuvov, ktoré na Slovensku máme, vznikla v nedávnej geologickej minulosti za iných klimatických podmienok, aké máme dnes a to na miestach s vhodnou geologickou stavbou. Napríklad najviac ich je v oblasti flyšového pásma na severe Slovenska. A tieto zosuvy sú dnes často aktivizované prírodnými faktormi, alebo ľudskou činnosťou, veľmi často je to ich kombináciou. Ak vznikne zosuv na mieste, kde sa nepredpokladá jeho výskyt, ide najčastejšie o ľudskú aktivitu, teda neadekvátny zásah do svahu bez náležitého zabezpečenia.
Obyvatelia z evakuovanej bytovky v Handlovej sa zrejme budú môcť vrátiť domov ešte dnes Čítajte Majú ľudia snahu stavať aj na takých miestach, ktoré na to nie sú vhodné?
Je to veľmi časté hlavne v dnešnom období. Je to z viacerých dôvodov. Voľakedy ľudia stavali v blízkosti svojho rodiska a mali dostatok osobných skúseností a aj informácií z ústneho podania, že sa na niektorých miestach zo svahmi niečo deje a na týchto miestach nestavali. A práve tieto nevhodné, alebo menej vhodné pozemky sú dnes voľné, čo láka stavebníkov.
Pokiaľ nemajú dostatočné informácie a nepozvú si k tomu odborníkov, ktorí sa zaoberajú zosuvmi, môžu vznikať havárie, alebo minimálne budú mať neočakávané zvýšené náklady so zabezpečením svahu a založením stavieb.
Od začiatku boomu s výstavbou pred zhruba dvadsiatimi rokmi sa pristupuje k výstavbe v čoraz väčšej miere aj tam, kde by sa možno pred tridsiatimi a viac rokmi nepovolilo stavať?
Je to určite dané úbytkom vhodných pozemkov, kde takéto riziká nehrozia. Samozrejme je dôležité, aby to bolo ošetrené v územných plánoch, kde má byť odporučené minimálne vypracovanie posudku inžinierskym geológom, ktorý stanoví vhodnosť výstavby v takomto území a stanoví ďalší postup. Až po tomto by sa mohlo pristúpiť k rozhodnutiu o povolení výstavby. V prípade prítomnosti extrémne veľkých zosuvov je možné uvažovať aj o stavebnej uzávere.
Podľa nového stavebného zákona bude projektant povinný použiť na projektovanie výsledky inžinierskogeologického prieskumu a pre vyhradené stavby, líniové stavby a iné stavby, ak sa majú realizovať v územiach s geodynamickými javmi, ako sú zosuvy, vodná erózia, seizmicita a podobne, vykonať inžinierskogeologický prieskum.
Dajú sa aj nevhodné územia prispôsobiť tak, že sa na nich dá stavať bez nejakých problémov v budúcnosti?
