Hornonitriania žijúci v zahraničí
Podľa odborných odhadov, ktoré zverejnilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR začiatkom júla, žije v zahraničí viac ako 1,7 milióna Slovákov. Najviac, až 750-tisíc, ich žije v USA, nasleduje Česká republika s 200-tisícmi a Spojené kráľovstvo so 135-tisícmi.
Ministerstvo pripomenulo, že Slovákom žijúcim v zahraničí je osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území SR a je štátnym občanom SR, alebo nie je štátnym občanom SR, ale uchováva si národné povedomie a on alebo jeho predok v priamom rade má slovenskú národnosť.
My však takéto prísne pravidlá nemáme. Nezisťovali sme, kto ma kde trvalý pobyt a k čomu sa hlási. Jednoducho sme našli ľudí z hornej Nitry, ktorí krátko či dlhodobo žijú v zahraničí. V novom seriáli vám priblížime ich príbehy a predstavíme vám dané krajiny ich očami.
Žijete aj vy v zahraničí a pochádzate z hornej Nitry? Napíšte nám na mail igor.rosko@petitpress.sk a nabudúce predstavíme vás a krajinu, v ktorej žijete.
Handlovčanka Katarína Čulíková študovala a pracovala v Bratislave. Pred niekoľkými rokmi ju osud zavial do Írska. Svoj odchod neľutuje. Írsko nám predstavila svojimi očami.
Kedy a prečo ste sa do danej krajiny dostali?
Myšlienka odísť do Írska neskrsla v mojej hlave, ale bol to nápad môjho partnera, ktorý sa po dovolenke v Írsku v roku 2017 rozhodol že si tu skúsi nájsť prácu, keďže v oblasti IT je tu široká ponuka pracovných príležitostí. Po niekoľkých týždňoch hľadania a pohovorov sa mu to podarilo a potom som sa musela rozhodnúť ja, či zostanem na Slovensku, alebo tiež vyskúšam život v zahraničí. Takmer rok po jeho odchode som cestovala hore-dole, ale bolo to časovo aj logisticky dosť náročné, a tak som si povedala, že sa presťahujem nadobro a som tu už päť rokov.
Bol to Váš dlhodobý cieľ?
Nikdy pred tým som si nepredstavovala, že by som bola v zahraničí aj z iného dôvodu, ako je dovolenka. A dodnes si pamätám poznámku jedného môjho kolegu, že či som sa zbláznila, že chcem v mojom veku (vtedy to bolo 47) začínať odznova v zahraničí. V hlave som zo začiatku stále mala nejakú kontrolku, že keď bude zle, môžem sa vrátiť. Zatiaľ sa tak nestalo a už päť rokov som v Írsku spokojná.
Ako sa živíte?
Už v období môjho pendlovania som sa pokúšala nájsť si prácu a v čase, keď som sa sťahovala nadobro, som už mala prácu dohodnutú. Pracujem v administratíve. Bolo pre mňa výhodou, že som si medzičasom dokázala založiť bankový účet, vybaviť osobné číslo na prístup k verejných službám a mať aj írske telefónne číslo. Bez uvedených vecí sa práca hľadá omnoho ťažšie.

Ako sa vám žije?
Dobre, inak by som tu nebola. Ale samozrejme tak ako všade, aj život tu má nielen svoje pozitíva, ale aj negatíva. U mňa zatiaľ pozitíva prevažujú. Osobne nechápem ľudí, ktorí žijú v inej krajine a na všetko v nej nadávajú. Tak, ako všade aj tu cítiť dopad koronakrízy, vojny na Ukrajine, ekonomickej krízy. Asi by však bolo ťažké hľadať krajinu, na ktorú by to dopad nemalo. Medzi pozitíva patrí najmä írska mentalita a paradoxne pre mňa aj írske počasie.
Ako tam trávite svoj voľný čas?
Presne tak ako na Slovensku. Robím to, na čo mám náladu, čas a energiu. Či už je to len čítanie knihy, práca v záhrade alebo stretávanie sa s priateľmi.
Ako ste si hľadali ubytovanie? Musíte nejako často hľadať ubytovanie alebo ste niekde nastálo?
Už v čase, keď partner začínal v Írsku, a to bolo teda ešte pred koronakrízou, tu a hlavne v Dubline bola veľmi zlá situácia s bývaním. V súčasnosti je kríza s bývaním jedným z najväčších a najpálčivejších írskych problémov. Prvých pár týždňov sme mali B&B ubytovanie.
Počas tejto doby sme hľadali podnájom prostredníctvom internetových portálov zameraných na nehnuteľnosti. Ak som bola v Írsku, išli sme na obhliadku spoločne, ak som bola v čase obhliadky na Slovensku, mala som ju cez videohovor. Bežne sa stávalo, že na obhliadku prišlo aj 30 ľudí. Našťastie netrvalo dlho a podarilo sa nám nájsť ubytovanie vo veľmi peknej a príjemnej štvrti. A konečne sa mi splnil sen – bývala som kúsok od mora. Aj keď nie je more ako more... A to írske rozhodne nenapĺňa bežnú predstavu Slováka o bývaní pri mori.
Bohužiaľ počas koronakrízy nám prenajímateľka oznámila, že potrebuje dom pre člena svojej rodiny, čo bol v tom období legitímny dôvod na danie výpovede z nájmu, pretože v tom čase bola zvýšená ochrana nájomcov, a my sme museli hľadať nové bývanie. Bolo to v čase najprísnejších opatrení, bol problém s obhliadkami a nehnuteľností nebolo veľa. V podstate sme vzali prvé možné bývanie, ktoré ako tak spĺňalo naše kritériá. Tie boli zamerané najmä na cenu a dostupnosť verejnej dopravy a možnosti dostať sa do práce bez extrémne dlhého dochádzania.
Vďaka tomu, že sa nám podarilo nájsť pre nás cenovo dostupné bývanie, bývame sami. Bývame tu už viac ako dva roky a dúfam, že sa to skoro nezmení. Po uvoľnení opatrení tu vybuchla bytová kríza naplno a nájsť v Dubline bývanie je podstatne ťažšie ako kedykoľvek predtým. O cenách ani nehovorím. Kvôli vysokým cenám ľudia bežne zdieľajú nielen byt alebo dom s viacerými spolubývajúcimi, ale často aj izbu.

Skúste nám predstaviť Írsko, tak ako ho vnímate vy.
Írsko je krajinou EÚ, kde sa dohovoríte anglicky a menou je euro. Na bývanie alebo prácu tu občania EÚ nepotrebujú žiadne povolenia. Je to krajina v mnohom podobná Slovensku. Či už ide o rozlohu, počet obyvateľov alebo jedlo, v mnohom sme si podobní. Zásadný rozdiel je, že Írsko je na ostrove a Slovensko vo vnútrozemí. Vďaka tomu, že tu nebývajú, aspoň zatiaľ, také extrémne horúčavy ako doma, je Írsko takmer stále zelené.
Príroda je tu nádherná a v kombinácii s morom je tu možné nájsť množstvo miest, ktoré vás svojou krásou uchvátia. Aj napriek tomu, že Dublin ako hlavné mesto, je z môjho pohľadu podstatne špinavší ako napríklad Bratislava a nepovažujem ho ani za práve najbezpečnejší, to čo sa mu, a asi žiadnemu mestu tu nedá uprieť, je množstvo zelených plôch a parkov. O tom, že parky sú plné detských alebo športových ihrísk ani nehovorím. No a ešte jeden veľký rozdiel – šoférovanie na opačnej strane a volant na pravej strane auta. Ale aj na to sa dá zvyknúť, je to len otázka cviku.