HORNÁ NITRA. Niektoré sa zachovali a dodnes sa bežne používajú, iné pozná už len staršia generácia a uchovávajú ich folklórne súbory a skupiny. Reč je o nárečových slovách.
Ide o súbor slov, ktoré používajú ľudia obývajúci určité územie, alebo ľudia fungujúci v určitej skupine. Zjednodušene povedané, inak sa vyjadrujú ľudia na východnom Slovensku, inak na Záhorí a inak na hornej Nitre.
Ako vysvetlila etnologička, historička a múzejníčka Iveta Géczyová, na hornej Nitre sa prevažne hovorí mäkko, s dôsledným dodržiavaním spoluhlásky ´ľ´.
„Ba v niektorých dedinách sa mäkčí aj tam, kde to spisovný jazyk nevyžaduje. Výnimkou je obec Valaská Belá, kde sa viaceré spoluhlásky vyslovujú mimoriadne tvrdo,“ uviedla Géczyová.
Práve z nárečia obce Valaskej Belej sme vybrali napríklad brdance či brmboše, čo sú halušky. Getelína je ďatelina, kobár je koberec a lichva je dobytok. Hauzírka označuje pochodovanie oknárov z miesta na miesto kvôli opravám okien.
Keď sa presunieme na druhý koniec regiónu, môžeme započuť ráztočnianske nárečie. Tam agát nazývajú agáčom, lekáreň apaťiekou, zápalky cirkami, cencúľ ciageľom, zemiakovú kašu fučkou a teplú či teplákovú bundu volajú bummbajkou.
Zaujímavé je pomenovanie zemiakovej placky, zatiaľ čo v Ráztočne ju volajú praženina, a v Sebedraží babka, tak vo Valaskej Belej haruľa.
-
Čo znamená slovo drugat z belanského nárečia?
Zdroj: istockphoto.com/Oleksandr Melnyk- tkať plátno z ovčej vlny
- babrať sa s niečim
- rozprávať nezmysly
- ohovárať
-
Čo znamená slovo spošika z belanského nárečia?
- rýchlo
- pomaly
- šíkmo
- z rána
-
Čo znamená slovo agáč z ráztočnianskeho nárečia?
- označenie pre nemehlo
- agát
- boháč
- špagát
-
Čo znamená slovo ťamák z ráztočnianskeho nárečia?
- nemehlo
- dedinský robotník
- predavač
- hlupák
-
Čo znamená slovo fešter z ráztočnianskeho nárečia?
- horár
- rybárska stráž
- dobrovoľný hasič
- lekár
-
Čo znamená slovo prezburšt z ráztočnianskeho nárečia?
- špekačka
- tlačenka
- údená šunka
- vyprážaný bravčový rezeň
-
Čo znamená slovo frištuk z prievidzského nárečia?
- rýchlo
- na obed
- slobodný
- raňajky
-
Čo znamená slovo hačník z čavojského nárečia?
- lavička
- hojdačka
- opasok
- nohavice
-
Čo znamená slovo hatižák z nedožersko-breznianskeho nárečia?
- batoh
- nožík
- kabát
- rukáv
-
Čo znamená slovo šnupticheľ z nedožersko-breznianskeho nárečia?
- papier na šmirgľovanie
- vreckovka
- pomôcka na dávkovanie kvapiek do nosa
- dedinka nadávka
Ako ďalšie sme sa pozreli na nárečie v okolí Nedožier-Brezian. Tam peňaženku poznajú ako budilár, skriňu ako kasňu, stôl ako táfeľ, uhlík či ceruzku ako grifeľ, surovca ako grobiana či grobiena, oringľou označujú náušnicu a kameňu hovoria kämeň.
Práve používanie širokého ´a´ aj v takých slovách, kde dnes sa prehláska neuplatňuje, považuje Iveta Géczyová za typické pre nárečie v celom regióne hornej Nitry. Príkladom je tiež kadejakí, ktoré sa v mnohých obciach hovorí ako käďejakí.
Ovocinárke ľudia posielajú jablká na fotkách i v balíkoch. Určí aj dnes už neznáme odrody Čítajte „V minulých časoch sa pri vyprávaní vynechávala spoluhláska ´d´, ktorá stála medzi dvomi spoluhláskami a dochádzalo k zdvojeniu poslednej spoluhlásky, teda často bolo počuť palla namiesto padla, salla namiesto sadla, ale aj sanni namiesto sadni,“ ozrejmila odborníčka.
V článku sa dozviete aj:
- kto je nositeľom poluského nárečia,
- ako vyzeral v minulosti pozdrav z Poluvsia,
- ako a prečo sa miešali slovenské nárečia s tými cudzojazyčnými,
- či môže nárečie úplne vymiznúť.
Ďalšie špecifikum nárečia v okrese Prievidza bolo, že koncová spoluhláska ´l´ sa nesprávne nahrádzala spoluhláskou ´v´, prípadne samohláskou ´u´. „V praxi to vyzeralo asi takto, išiel – ľudovo hovorené išov, dal som – dav som, musel som – musev som, našiel som – nájšou som,“ uviedla Géczyová.
Charakteristická je i zmena samohlásky ´o´ na ´uo´. Slovo kostol tak ľudia vyslovovali ako kostuol, kotol bol zase kotuol.
