Bývalý kriminalista Peter Chudý, ktorý pôsobí pod pseudonymom Peter Šloser, pracoval tridsať rokov na vysokých policajných postoch. Vo svojich knihách popisuje príbehy z kriminálneho prostredia, ktorá zažil na vlastnej koži.
O boji s organizovaným zločinom, kriminálnikoch a skorumpovanom systéme, ktorý vládol na Slovensku, napísal už šesť kníh. Siedma je na ceste.
Riadili ste okresnú kriminálku v Prievidzi, neskôr ste pôsobili v mnohých útvaroch, kde ste bojovali proti organizovanému zločinu, stáli ste aj za založením policajného útvaru NAKA. Ako si spomínate na obdobie strávené v polícii?
Policajná práca bola môj celoživotný koníček. Nikdy som netušil, že budem policajt. Stal som sa ním vďaka môjmu strýkovi.
Táto práca ma neskutočne bavila, bez ohľadu na to, či som bol začínajúci policajt, ktorý šľape ulicu, ako sa to slangovo nazýva, alebo som pôsobil na okresnej kriminálke v Prievidzi a neskôr na prezidiálnych útvaroch.
Ak by sa v určitej dobe nestalo, že sa ma snažilo odstrániť najvyššie vedenie policajného zboru, tak by som nikdy nenapísal žiadnu knihu. A možno by som bol policajt ešte dodnes.
Žije na dedine a tvorí hudbu pre svetové filmy i seriály, spolupracuje aj s Hansom Zimmerom Čítajte Neprišla vám táto práca nebezpečná? Nemali ste strach o seba, poprípade o blízkych?
Nikdy som nemal strach z kriminálnikov. Väčšiu obavu som mal z nečestných policajtov.
Už na okresnej kriminálke v Prievidzi som mal zlé skúsenosti s niektorými kolegami, ktorí zo strachu, že bude odhalená ich nelegálna činnosť, začali písať anonymné listy. Na Prezídiu Policajného zboru to bolo drsnejšie. Dá sa povedať, že tam to hrozilo aj väzením.
Hovorí sa, že by človek mal vedieť oddeliť prácu od súkromia. Je to možné v práci, kde bojujete s organizovaným zločinom?
Všetko sa dá, keď človek chce. Doma som nikdy nespomínal na akom prípade robili.
Moja rodina sa to dozvedala len z médií. Ak sa ma pýtali na konkrétnosti, odpovedal som, že všetko, čo potrebujú vedieť, sa dozvedia v novinách. Čo sa týka oddelenia myšlienkového, dá sa povedať, že dobrý policajt musí myslieť na svoju prácu stále. Ja som fungoval takým spôsobom, aj v čase osobného voľna som uvažoval nad služobnými povinnosťami z daného dňa a neustále som si písal poznámky.
V článku sa dozviete aj:
- či by sa Peter Chudý ešte niekedy vrátil do polície,
- ako sa z kriminalistu stane spisovateľ,
- či pridáva do svojich kníh fikciu,
- prečo píše pod pseudonymom.
Keď som nemohol zaspať alebo som sa budil zo sna, do zošita vedľa postele som si zaznamenával, čo mám spraviť nasledujúci deň. Niektorí ľudia síce policajtom zazlievajú, že majú výsluhové dôchodky, no poznám niekoľkých, ktorí skončili ako psychiatrickí pacienti. Je to veľmi náročná práca na psychiku.
Zažili ste v tejto práci nejaké ťažké obdobie či demotiváciu?
Zažil som veľmi veľa demotivácie. Niektoré trvali aj mnoho rokov. Na tej práci som sa však vždy snažil hľadať niečo pekné. Rád som pomáhal mladším kolegom odhaliť páchateľa, ktorému chceli dokázať vinu.
Vrátili by ste sa ešte do polície, alebo vám viac vyhovuje pokojnejší život, ktorý máte teraz?
Nedávno som dostal ponuku na vysokú policajnú pozíciu. Isté politické subjekty mi ponúkli aj miesto na kandidátke do blížiacich sa predčasných volieb. Pretože som verný tomu, čo robím, a tridsať rokov som sa plne venoval policajnej práci, chcem ďalších tridsať rokov písať detektívky inšpirované skutočnosťou.
Ako sa stal z kriminalistu spisovateľ?
Nikdy som nechcel písať knihy. Okrem policajných správ, hlásení a analýz z policajných spisov som nikdy nič nenapísal. Došlo k tomu tak, že v roku 2017 bola na NAKA veľká reorganizácia.
