Nový zastupujúci riaditeľ Vojtech Bartko sa bude snažiť zachovať to čo bolo v Bojniciach dobré, no v pláne majú aj množstvo nových vecí, ktoré budú prínosom najmä pre regionálnu kultúru. Viac nám povedal v rozhovore.
Čo znamená pre vás kultúra?
Kultúra znamená pre mňa všetko. Ja ju nevnímam len ako kultúrne podujatia, ale hlavne ako vzájomné sa správanie ľudí voči sebe, a tak ako má každý kultúru v sebe vybudovanú, tak sa správa potom aj voči druhým. Potom môžu vznikať rôzne vzťahy a prepojenia, vďaka ktorým vieme medzi sebou fungovať a hlavne sa medzi sebou pekne správať a to je hlavným základom kultúry. Potom sú tu tie ostatné kultúry, ako živá alebo umelecká, ktorou si skrášľujeme prostredie a zároveň vychovávame ľudí k lepším zajtrajškom. Takže kultúra je pre mňa všetko, nie je to len podujatie.
Mladému akordeonistovi z Bojníc sa zbierka ocenení úctyhodne rozrastá. Uspel aj v zahraničí Čítajte Vaša osobnosť sa najviac spája s divadlom, ako ste sa k nemu dostali?
K divadlu som sa dostal veľmi zvláštne a nepriamo a bolo to naozaj veľmi dávno. Bol som dieťaťom, ktoré bolo všade. Spieval som, a tak ma dávali všade možne spievať, trochu som aj kreslil a recitoval. Neskôr prišiel útlm. Keď som však mal štrnásť rokov, tak mi jedna moja veľmi dobrá priateľka prišla povedať, že nastúpila do súboru vo vtedajšom Hornonitrianskom osvetovom stredisku, dnes Regionálne kultúrne centrum, ku Katke Súkenníkovej. Volalo sa to Na doskách a tam som prvýkrát začal skúšať inscenáciu vzbura žien. To divadlo sa vo mne zakorenilo a už som sa ho nevedel vzdať.
V článku sa dozviete aj:
- čo chýba kultúre na Slovensku,
- čo by chcel dostať Bartko do kultúry v Bojniciach,
- či plánuje zachovať tradičné podujatia,
- či sa chce zamerať len na divadlo, alebo aj na niečo iné.
Ako člen Speváckeho zboru sv. Martina ste vytvorili známe Bojnické muzikály „V tieni veže“ a „Kastelán“ (r. 2004 a 2006), ktoré si mnohí ľudia môžu pamätať. Ako si spomínate práve na tieto dva muzikály?
Na tieto muzikály si pamätám veľmi dobre a úsmevne. Boli to časy kedy som nastúpil do chrámového zboru Sv. Martina a bolo to neskutočné, zaujímavé obdobie pretože v tom čase sa pripravoval viac menej repertoár, ktorý bol chrámový a zrazu som prišiel ja, ako nový člen, s takýmto výmyslom. Z počiatku z toho neboli veľmi nadšení no nakoniec sa teda udiali dva muzikály. Sú to neskutočné zážitky od tvorby, kedy sme si vyrábali kostýmy, rekvizity, scény až po skúšanie. Ja som to celé napísal, vymyslel, hudbu nám robili skvelí muzikanti. Myslím, že v tom čase boli oba muzikály úspešné, vypredali sme 25 repríz a cítili sme sa trochu ako hviezdy. Bolo to krásne obdobie, ktoré ma posunulo minimálne v mojom pocite.
