RÁZTOČNO. Božidara Obertová sa venuje spevu už dvadsaťtri rokov. Minulý rok rozšírila svoj vzťah k umeniu a začala tvoriť na plátno. Maľovanie obrazov pre ňu prestavuje relax a únik z každodennej reality.
Mali ste odmalička blízko k umeniu?
Musím povedať, že som vždy som inklinovala k umeniu. Išla som hlavne cestou spievania. Mamina mi spomínala, že už keď som bola maličká, vravela som, že budem herečka alebo speváčka. Nakoniec sa spievaniu venujem už dvadsaťtri rokov. Popritom ma veľmi začalo baviť kreslenie.
Bojnický zámok spravil akvizíciu desaťročia. Po sto rokoch sa naň vrátil portrét grófa Pálffyho Čítajte Kto vás viedol k maľbe?
Určite to mám po mame. Ona tiež veľmi pekne maľuje. Venuje sa tomu už pár rokov. Ja zatiaľ len krátko. Tak viac som to v sebe objavila možno rok dozadu. Pre mňa bolo vždy top spievanie.
Študovali ste umenie?
Chodila som do Pravenca na učilište. Bol tam štvorročný študijný odbor s názvom Umelecké čalúnnictvo a dekoratérstvo. V tom bolo zahrnuté aj kreslenie, nie len technické, ale aj umelecké. Učil nás aj akademický maliar Šulo. Vždy som inklinovala k farbám a tvoreniu.
V rozhovore sa dozviete aj:
- Aké techniky maľby používa a ktorá je jej najobľúbenejšia,
- ako je to s anjelmi v jej tvorbe,
- či si vie predstaviť živiť sa iba umením,
- o akú tvorbu majú ľudia najviac záujem,
- či má nejaké svoje miesto na maľovanie,
- či sa s talentom treba narodiť alebo sa to dá naučiť.
Beriete maľovanie ako relax, únik z reality?
Neskutočne si pritom oddýchnem. Je to asi tou mojou umeleckou dušou. Mňa tvorenie, či už je to maľovanie na plátno alebo na drevo, vždy upokojí a dostane ma to do mojej umeleckej dušičky.
