Pri tejto príležitosti sme si s ním zaspomínali na jeho bohatú futbalovú minulosť.
S najpopulárnejším športom začínal Fitzel pomerne neskoro. „V Prievidzi sme hrávali so zápasníkmi na „plácku“ na „žandárskej“. Stále ma lákali na futbal, ktorý ma veľmi bavil. Prehovorili ma, až keď som mal štrnásť. Začínal som ako útočník, za zápas som dával aj dva, tri góly,“ zaspomínal si na svoje začiatky.
Napriek neskoršiemu začiatku nepociťoval žiadny hendikep. „Všetci boli z toho hotoví, ako niekto, kto dovtedy nehrával, strieľa toľko gólov. Neviem, možno som bol dobrý, išlo mi to. V Prievidzi som robil všetky možné športy, basketbal, atletiku, volejbal, hokej. Keď to na prednáškach hovorím dnešným trénerom, tak na mňa ´čumia´. Myslím, že všeobecný začiatok a kultúra pohybu sú v ranom veku veľmi dôležité, potom nech sa dieťa rozhodne, na ktorý šport sa dá. Mne asi išiel futbal.“
Ako profesionálny futbalista ste iba tovar, hovorí kmeňový brankár Trnavy Čítajte V Prievidzi sa Fitzel dlho neohrial, ako pätnásťročný išiel na elektrotechnickú školu do Banskej Bystrice. „Prišiel som tam na štadión, povedal som, že som z Prievidze a chcem hrať futbal. Bol tam Slavo Páleš, ktorý bol odo mňa o dva roky starší a bol dobrý, ten mi cez trénera vybavil pôsobenie na Štiavničkách.“
EŠTE SA DOČÍTATE:
- Kto Fitzelovi zachránil futbalovú kariéru,
- ako si ho v Dukle Praha chceli nechať hviezdy,
- ako mu nevyšlo zahraničie v Bazileji a aký mal záložný plán,
- prečo porušil pravidlo, že zo Slavie sa neodchádza, iba vyhadzuje,
- ako s „Klekí-petrom“ viedli výnimočnú generáciu Nedvěda a spol.,
- ako zmenil futbalovú filozofiu na Malte,
- ako v Rusku nový majiteľ vyhodil všetkých od upratovačiek,
- ako je ťažké sa preorientovať po hráčskej kariére.
Po strednej škole narukoval na vojnu v rovnakom meste a trénoval v Dukle. „Bol som celé leto v prijímači. Potom nastúpil do klubu Jožko Adamec, ktorý ma po dvoch mesiacoch vyhodil. Povedal, že tam nemám čo robiť, že na to nemám. Odvelili ma do Hradca Králové, kde som hrával krajské majstrovstvá. Trénerom bol Peter Benedik, ktorý sa ma ujal, mávali sme spolu individuálne tréningy. To mi podľa mňa zachránilo futbalovú kariéru.“
