PRIEVIDZA. Asi ťažko by ste v Prievidzi hľadali rôznorodejší priestor, ako je Galéria Jabloň. Prídete si vyzdvihnúť zásielku z Packety a jedno dieťa dáte na balet a druhé do kreatívnej dielne.
Zatiaľ čo ony cvičia, vy navštívite dentálnu hygienu a v kúpeľňovom štúdiu si vyberiete novú sprchovú hlavicu. Pri odchode sa s deťmi zastavíte v Múzeu Vtedy, aby ste si pozreli, ako sa žilo v minulom storočí. Nachádza sa tu replika starého bytu, školskej triedy aj originály starých telefónov a ďalšie predmety.
Potom odídete domov, no vynecháte desiatky ďalších nájomcov aj dočasnú expozíciu. Preto budete mať čo pozerať aj pri budúcej návšteve kultúrneho a kreatívneho centra.
Vymenili všetko, čo sa dalo
Galéria Jabloň síce vznikla len pred štyrmi rokmi, jej odkaz siaha hlboko do minulého storočia. Na jej území kedysi existovala štátna ovocinárska škôlka, v ktorej sa pestovali jablone do roku 1962 a svojím názvom na ňu odkazuje. Potom škôlku nahradilo banícke učilište a na mieste sadov vyrástla veľká päťposchodová budova. Poslední žiaci do nej vkročili na konci školského roka v júni 2012.
„Odvtedy bola budova opustená a chátrala. V druhej polovici roka 2018 sme ju dostali do dlhodobého prenájmu od Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK). Každý deň ju zveľaďujeme, čo nebolo prvé roky takmer vidieť, keďže to išlo pomaly. Dnes už by som rozprával niekoľko minút, keby som mal vymenovať, čo všetko sme v nej zmenili alebo vybudovali,“ hovorí riaditeľ Galérie Jabloň Michal Dobiaš.
Do septembra 2022 v nej bola vybudovaná nová kotolňa, nová plynová prípojka, nový prívod pitnej vody aj nový výťah, zrekonštruované rozvody kúrenia aj elektriny, omietnuté celé spoločné vnútorné priestory, vymenené vstupné dvere a bolo zrekonštruovaných zhruba 60 percent súkromných priestorov a vymenených približne 90 percent okien.
„Ak mám byť úprimný, tak spätne sa musím priznať, že v čase, keď som kraj požiadal o dlhodobý prenájom s nápadom, že tu urobím malú prievidzskú Cvernovku, som v skutočnosti netušil, ako to chcem urobiť, čo všetko ma čaká ani to, kde na to zoberiem peniaze,“ povedal pre Denník N Michal Dobiaš.
Archív všetkých Prievidžanov
Po troch rokoch rekonštrukcie, ktorá už dosiahla takmer jeden milión eur, sa jeho predstavy začínajú meniť na realitu. Túžil urobiť z baníckeho učilišťa centrum miestnej kultúry a spoločenského života, ktoré prichýli každý nápad či lokálnu iniciatívu. Tak sa aj stalo.
Vystavujú tu regionálni umelci, pracujú drobní podnikatelia, sídlia viaceré neziskové organizácie a domov si tu našiel aj archív regio-nálnej tlače.
„Bádateľská knižnica združuje všetky periodiká, knihy a monografie, ktoré sa týkajú Prievidze alebo na jej území vychádzali. Máme kompletný archív regionálneho týždenníka Prieboj od roku 1958 až po súčasnosť, kompletný archív týždenníka Prievidzsko a mnoho ďalších periodík,“ pochvaľuje si Dobiaš. Do knižnice môže prísť ktokoľvek a začítať sa do dobovej tlače. Periodiká sa síce požičať nedajú, ale v prípade záujmu je možné prefotiť z nich ktorékoľvek strany. Ak máte nejaký historický výtlačok, ktorý by sa do knižnice hodil, môžete ho priniesť. Bádateľská knižnica chce byť spoločnou pamiatkou a archívom všetkých Prievidžanov.
Galéria Jabloň pôvodne plánovala dať omnoho väčší priestor umeniu a kultúre, ale narazila na veľkosť regiónu a obmedzený dopyt.
Pestrý zoznam nájomcov
„Podľa nájomnej zmluvy s TSK musí byť minimálne 50 percent plochy určených pre nekomerčné aktivity, ale z niečoho tá budova musí žiť. Jej chod a rozvoj nie je financovaný z dotácií ani grantov, ale z príjmu od našich nájomcov a úveru, ktorý sme si zobrali,“ prezrádza Dobiaš.
Plánované koncerty, diskusie či divadlá preto museli na chvíľu ustúpiť komerčným aktivitám, ktoré pomohli príjem budovy zastabilizovať. Aj preto sú v nej prevádzky ako kúpeľňové štúdium alebo dentálna hygiena, pretože vďaka nim je koncept Galérie Jabloň životaschopný.
„Po štyroch rokoch existencie začína náš projekt postupne ponúkať aj to, čo sme si na začiatku vysnívali. Robíme viac výstav, sídli u nás redakcia MY Hornonitrianskych novín a máme aj skupinu ľudí, ktorá u nás bude organizovať kultúrne podujatia. Trvalo to, ale konečne to prichádza,“ teší sa miestny aktivista a ukazuje na sériu obrazov z roku 1962, ktoré sa mu podarilo zachrániť a vystaviť ich v spoločných priestoroch Jablone. Podobne sa tu ocitli aj ďalšie hodnotné diela, ktoré zdobili prievidzské budovy a pri ich búraní alebo rekonštrukcii sa mali vyhodiť.
„Bol by som rád, keby Jabloň združovala rôznych ľudí rôznych názorov a s rôznymi záujmami a pomáhala v rozvoji občianskej spoločnosti a záchrane regionálnych diel i spomienok,“ praje si Dobiaš.
Jeho predstava o rôznorodosti sa čiastočne napĺňa už teraz, keďže súčasťou budovy je antikvariát s knihami, baletná škola, rámovanie obrazov, múzeum, požičovňa zdravotníckych pomôcok, Informačné centrum mladých, reklamná agentúra, fotoateliér aj kreatívna dielňa pre deti a dospelých. Postupne pribúdajú aj ďalší, pretože obsadenosť je aktuálne na hranici 60 percent a noví záujemcovia sa neustále hlásia. Galéria Jabloň je vďaka tomu každým dňom rôznorodejší priestor, ako bola včera.
