Rodený Prievidžan Tomáš Kubuš sprevádza pre cestovnú kanceláriu takmer štrnásť rokov. Ak má voľnú chvíľu, opäť sa vydáva spoznávať svet alebo píše cestovateľské reportáže.
Zo všetkých kultúr mu najviac učaroval orient. Za svoju „srdcovku“ považuje Indiu, ktorú videl niekoľkokrát, no vždy sa tam rád vráti.
Ako sa začal váš cestovateľský príbeh?
Je to už pekných pár rokov. Zo začiatku som cestoval s rodičmi, väčšinou cez leto, keď boli školské prázdniny. Chodievali sme autom na výlety po Európe. Keď som mal pätnásť, cestovanie ma začalo ešte viac baviť, začal som o tom veľa čítať, učiť sa, plánovať.
Na výške som študoval archeológiu, takže som chodieval za archeologickými pamiatkami, väčšinou do Turecka alebo na Blízky východ. Po čase sa moje výlety predlžovali, z dvojtýždňových sa stali dvojmesačné. Po vysokej škole som začal sprevádzať pre cestovnú kanceláriu, čo robím doteraz. A čas, ktorý mám voľný, opäť vypĺňam cestovaním.
Primár bojnickej ortopédie po výstupe na sedemtisícovku: Ľudia sa správali nezodpovedne Čítajte Sprevádzate pre cestovnú kanceláriu, popritom píšete články o cestovaní, tvoríte blog Street Food Hunters, dokonca ste napísali knihu. Ako to stíhate?
Tým, že ma to neuveriteľným spôsobom baví, tak to ani neberiem ako prácu. Sprevádzanie je pre mňa vášeň, pasia z toho, že robím, čo milujem. Skvelé je, že mám za moje „hobby“ zaplatené. Zo zarobených peňazí môžem cestovať ďalej. No a v čase, keď nie som na cestách, tak píšem.
Už v sedemnástich rokoch som si vytvoril internetový web, kde som si písal denník o cestovaní, zdieľal som prvé fotky. Trinásť rokov som publikoval blogy na stránkach Sme.
V článku sa dozviete aj:
- prečo cestovateľ miluje orientálnu kultúru ako Áziu či Indiu,
- či sa neobával moslimských krajín pred ich prvou návštevou,
- v ktorej krajine mu najviac chutilo jedlo,
- či sa našlo jedlo, ktoré sa neodvážil ochutnať.
Medzičasom som dostal nápad, že oslovím redakcie. Začal som písať aj do časopisov a novín na Slovensku a v Česku. Neskôr sme si s manželkou založili blog Street Food Hunters. Do toho mi minulý rok prišla knižka. Takže každú chvíľu, keď nie som na cestách v zahraničí, cestujem na počítačovej klávesnici. Keď človek robí niečo, čo ho baví a napĺňa, vôbec neberie do úvahy, koľko času tomu obetuje.
Doteraz ste navštívili vyše deväťdesiat krajín. Máte nejakú „srdcovku“, kam sa vždy rád vrátite?
Vybrať jednu krajinu je veľmi ťažké. Mám niekoľko obľúbených. K nim patrí Turecko, Irán, Uzbekistan a India. Zrovna India je pre mňa asi najväčšia srdcovka na svete, môžem tam cestovať aj dvanásť mesiacov v roku. Niekedy sa to prelieva. Keď som dlhší čas v Indii, je mi dlho a chýba mi Istanbul, potom Uzbekistan.
Ako sa človek vyvíja počas roka, mení sa mu priorita. No krajiny medzi Istanbulom a Indiou ma stále fascinujú. Radi sa tam vraciame aj s manželkou a rodinou. Nikdy som nebol v Amerike, no keby si mám vybrať napríklad medzi Peru a Indiou, vybral by som si opäť Indiu. Aj keď som ju navštívil už niekoľkokrát.
