DLŽÍN. Dlžín je počtom obyvateľov najmenšia obec okrese Prievidza. Dlžín sa nachádza približne 15 kilometrov západne od Prievidze.
Obec sa spomína od roku 1272 ako Dolsyn, v roku 1786 ako Dlžen, v roku 1920 ako Dlžín, maďarsky Dlzsin. Položená je v dolinke, chránená zalesnenými horami.
Patrila Diviackovcom. V roku 1553 mala 4 porty, v roku 1715 mala 5 domácnosti, v roku 1778 mala mlyn, 19 domov a 169 obyvateľov, v roku 1828 mala 24 domov a 169 obyvateľov.
Zaoberali sa poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, pracovali v lesoch a odchádzali na sezónne práce na južné Slovensko. Sezónni poľnohospodárski a lesní robotníci tvorili väčšinu obyvateľstva až do roku 1945.
Na skalnej vyvýšenine severovýchodne nad obcou sa nachádza zaniknutý stredoveký hrádok. Hrádok mal výhodnú strategickú polohu s výhľadom do Rudnianskej a Hornonitrianskej kotliny. Južne od hrádku prechádzala stará historická cesta spájajúca tieto kotliny. Nálezmi keramiky z prieskumov je osídlenie lokality datované do 9. a 14. – 15. storočia. Hrádok je datovaný do obdobia 12. až 13. storočia, kedy územie Rudnianskej kotliny bolo doménou rodu Diviackovcov.
Dlžín
- Rozloha: 665 ha
- Prvá písomná zmienka: v roku 1272
- Počet obyvateľov: 161 (89 žien, 72 mužov)
Valové opevnenie s priekopou chráni vrcholovú plošinu okrem východnej časti, kde sa nachádza strmý neprístupný zráz. V juhozápadnej a západnej časti hrádku sa nachádzajú zvyšky murív. Predpokladá sa, že ide o zvyšky zaniknutej obytnej stavby.
Hrádok alebo Kozí hrádok, ako ho obyvatelia volajú, je národnou kultúrnou pamiatkou.
Z obce v minulosti viedla približne tri kilometre dlhá lesná železnica severným smerom.
Malá Amerika
Dlžín je v doline známy ako Malá Amerika, pretože v prvej polovici 20. storočia obyvatelia obce odchádzali za prácou do Ameriky.
V období 2. svetovej vojny sa obyvatelia aktívne zapájali do odboja a SNP. V obci je postavená pamätná tabuľa občanom padlým v SNP.
Národná škola v Dlžíne bola činná v rokoch 1930 – 1960. V obci bola v povojnovom období postavená nová škola a obecný obchod, ktoré stavali občania v rámci akcie Z.
V období po vojne bola obec samostatná, kde Miestny národný výbor v Dlžíne pracoval od roku 1950 samostatne, ale postupom času po roku 1975 a nástupom socializmu pričlenili obec Dlžín pod obec Kostolná Ves. V roku 1993 sa opäť stala samostatnou obcou a tak je to až do súčasnosti.
V súčasnosti je tento kúzelný kraj zaujímavý nielen pre rodákov, ale aj pre chalupárov, z ktorých sa mnohým stal Dlžín aj domovskou obcou.
Dlžínska zoo
Nad obcou je známe dlžínske letisko, kde sa uskutočňujú v rámci kultúrnych a športových udalostí rôzne aktivity, ako šprinty pri moto-zrazoch, ale aj podujatia pre deti. Na letisku môžete vidieť RC lietadlá modelárov, pre ktorých sa vďaka skvelej polohe letiska stalo toto miesto domovským na uplatnenie ich koníčkov. Stretnete tam korčuliarov, cyklistov, turistov, bežcov, psičkárov a, samozrejme, divo žijúcu zver. Medzi ľuďmi cesta od dlžínskeho letiska smerom na Máčov dostala názov „dlžínska zoologická“.
Aj keď je Dlžín malá obec, obyvatelia v nej žijú susedským, rodinným a spoločenským životom. Spolupatričnosť občanov sa prejavuje aj účasťou na brigádach pri údržbe obce. V období od roku 2014 do roku 2020 takmer svojpomocne postavila obec dom rozlúčky na miestnom cintoríne.
Obyvatelia aj chalupári aj v súčasnosti ctia tradície, ako sú fašiangový sprievod, oslavy Dňa detí, pálenie vatry SNP, zimné mikulášske posedenie pod jedličkou a oslavy Silvestra s vítaním Nového roku.
Dobré miesto pre život
Dnešný Dlžín je naozaj predurčený pre pokojný život alebo pre chalupáčenie v tom pravom zmysle slova. Obec je plynofikovaná, s inžinierskymi sieťami a čiastočnou občianskou vybavenosťou.
Organizácia INEKO vyhodnotila Dlžín za roky 2020 a 2021 ako jednu z obcí s najlepším finančným zdravím na Slovensku.
Ak máte zmysel pre dobrodružstvo, únik z mesta práve sem je to správne rozhodnutie. Úžasný kúsok kraja bez plného pokrytia signálom mobilných operátorov, kde stretnete hádam všetky druhy divej zveri od vysokej až po šelmy, vám ponúkne útočisko pred ruchom mesta.
Nad dedinou vás privíta stádo pasúcich sa kráv alebo oviec. Pri kaplnke stretnete babičky posedávajúce na lavičkách, s láskavým úsmevom vás vyspovedajú a ponúknu prisadnutie. To je náš Dlžín. Ďakujeme, že spoločne sa nám darí robiť z Dlžína pekné miesto pre náš domov a spokojný život.
