Dominik Krpelan pretvára tradičnú hudbu na netradičný spôsob. Hru na ľudovom akordeóne spája s modernými piesňami. Okrem vlastnej tvorby učí hrať na heligónke deti a aj dospelých.
Čo vás viedlo k hraniu na akordeóne?
Bolo to dávno, keď som bol ešte mladší. V tomto období na vás dosť vplývajú rodičia. Konkrétne u mňa to bolo z otcovej strany, keďže jeho rodina sú hudobníci. Otec chcel, aby som tiež ovládal nejaký hudobný nástroj. Vybral mi akordeón. Študoval som na Základnej umeleckej škole v Prievidzi, potom v Bojniciach. Neskôr sa mi podarilo dostať na Konzervatórium v Žiline a na Akadémiu umení v Banskej Bystrici, kde som skončil diplomovým koncertom.
Miška a Vala z podcastu Sexuálna výchova: Štatistiky posielania nahých fotiek sú alarmujúce Čítajte Vyskúšali ste si aj hru na iných hudobných nástrojoch?
Okrem akordeónu a heligónky som nehral na iný hudobný nástroj. Teraz, keď pôsobím ako pedagóg, zvyknem hrávať aj na klavíri, keď doprevádzam svojich žiakov.
V článku sa dozviete aj:
- podľa čoho si Dominik vyberá piesne, ktoré bude hrať,
- ako vznikajú vaše spolupráce so spevákmi,
- akú najnetradičnejšiu pieseň už na akordeóne hral,
- či by sa znovu zúčastnil talentovej súťaže.
Je podľa vás akordeón nástroj určený len pre ľudovú hudbu?
Popravde na akordeóne sa dá zahrať hocičo. Keď som študoval, hrávali sme všetko od klasickej hudby, akou je napríklad tvorba Johanna Sebastiana Bacha, cez akordeónovú špecifickú literatúru, až po modernú literatúru. V rámci rozšírenia repertoáru si mohol študent robiť úpravy aj rôznych moderných skladieb a piesní ako Despacito či Perinbaba.
Na akordeóne sa dá zahrať rôzna hudba, len treba objavovať potenciál v rámci interpretačných možností, ktorý tento nástroj ponúka.
