Poznaj svoj región
Trenčiansky kraj sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska. Svojou plochou 9,2 percenta rozlohy Slovenska nepatrí k tým väčším. Avšak svojou geografickou polohou a prírodnými krásami patrí k tým nádherným. Skladá sa z ôsmich okresov. Okres Prievidza ponúka svojou polohou, svojou históriou naozaj veľa skvostov, ktoré stojí za to spoznať. Okres Prievidza tvoria štyri mestá a 48 obcí s históriou, súčasnosťou, svojou budúcnosťou. Každá z obcí si zaslúži, aby sme o nej vedeli, aby sme ju ukázali aj iným a aby ju poznali občania okresu. Preto vám plánujeme v nasledujúcich vydaniach postupne predstaviť mestá a obce v okrese Prievidza. Ako prvú dnes spoznáte Kostolnú Ves z Rudnianskej doliny.
KOSTOLNÁ VES. Obec Kostolná Ves leží v oblasti západu stredného Slovenska, na ľavom brehu vybudovanej vodnej nádrže. Na východe Kostolná Ves susedí s obcou Dlžín, na severe s obcou Seč, na západe s Nitrianskym Rudnom a na severe s obcou Liešťany.
Obcou preteká potok, ktorý vyviera nad obcou Seč. Prvá zmienka o tejto obci sa datuje okolo 12. storočia. Zaujímavosťou obce je kostol, o ktorom bola prvá zmienka niekedy v 14. storočí. Okolo kostola sa stavali domy do kruhu a najbližšie okolie kostola obkolesoval takzvaný príkostolný cintorín.
V obci Kostolná Ves sa narodil aj slovenský matematik Doc. RNDr. Ján Futák, CSc., uznávaný v celom Československu.
Obec Kostolná Ves prešla dlhý proces, kým sa dostala do dnešnej podoby.
Kostolná Ves a Vianoce
Keďže je krátko po Vianociach, prinášame pár spomienok, ako sa voľakedy v Kostolnej Vsi slávili Vianoce. Vianoce bezpochyby patria k tým najčarovnejším obdobím, časom zázrakov a radosti.
Štedrý deň v Kostolnej Vsi sa odohrával prípravou varenia, pečenia. Vianočný stromček sa zdobil presne 24. decembra. V podvečer skupina mládencov spievala pod oblokmi susedov vianočné piesne, za čo dostávali peniaze, koláče, orechy, jabĺčka a podobne. Utŕžené peniaze obyčajne odovzdávali na fare na účely kostola, za čo ich kňaz odmenil poďakovaním sa v nedeľu na kazateľnici.
V Materskej škole v Kostolnej vsi majú vlastné dopravné ihrisko Čítajte Pred samotnou večerou sa podľa možnosti všetci vyumývali, obliekli do naj-krajšieho oblečenia a očakávali slávnostné spoločné zasadnutie k bohatej tabuli.
Samozrejme, najnetrpezlivejšie boli deti. Celý deň sa postili, aby s prázdnymi bruškami zasadli za štedrovečerný stôl. Zdobenie stromčeka bola robota pre deti. Do farebných papierikov balili cukor, ktorý potom vešali na stromček. Na stromčeku nesmeli chýbať orechy a ani jabĺčka.
Za stôl sa zasadlo, až keď si matka utrela poslednú kvapku potu a stôl bol prestretý. Na stole muselo byť všetko pripravené, pretože od stola sa nikto nesmel postaviť.
Štedrá večera sa začínala modlitbou a poďakovaním za zdravie, úrodu, dobytok. Po modlitbe deti rozhadzovali po kútoch orechy s riekankou: „Naše štyri smutné kúty, poďte s nami večerať“. Orechy museli dopadnúť do všetkých rohov v miestnosti, kde prebiehala slávnostná večera.
Až potom nasledovali oblátky s medom cesnakom. Oblátky sa robievali na fare a občania obce si ich tam kupovali.
Mysleli aj na zvieratá
Oblátky sa dávali i hospodárskym zvieratám, do oblátok sa vpiekla petržlenová vňať a boli bez medu. Tie zaniesol hospodár ešte pred samotným zasadnutím za stôl alebo až po večeri.
Potom nasledovala hrachová kaša, kyslá kapusta so sušenými hríbmi a večera končila makovými pupáčkami. Boli to rožky alebo po domácky pripravené maličké pečivo, ktoré bolo obliate sladkou vodou s troškou masla a posypané makom.
V tých majetnejších rodinách mali na stole aj rybu.
Po večeri sa delili rovnakým dielom orechy a jabĺčka. Potom sa už deti vrhli na balíčky a radostne a so zvedavosťou ich rozbaľovali. Na stole boli povykladané všetky druhy poľnohospodárskej výroby – rastlinnej, ale hlavne nesmela chýbať peňaženka, aby bola po celý rok naplnená a štedrá. Po večernej modlitbe sa spievali vianočné piesne a dlho sa spomínalo na minulý rok. Ak pri večeri chýbal niektorý člen rodiny, ktorý zomrel alebo bol v cudzine, bola reč o ňom a neraz sa i pri spomienkach poplakalo. Starší popíjali a čakali na polnočnú omšu, deti si políhali, dievčatá a chlapci šli na ulicu šantiť. Na polnočnú omšu šli však všetci, iba tí najmenší pospali.
Budovy opravovali cez úspešné projekty Čítajte Dnes sa zo starých zvykov slávenia Vianoc zachovalo málo. Niektoré rodiny majú svoje vlastné zvyky. Niektoré zvyky sme prebrali z iných oblastí.
Vianoce boli, sú a budú vždy výnimočné. Či už bude na stole alebo pod stromčekom čokoľvek. Dôležité je to posolstvo narodenia, dobroty, lásky a spolupatričnosti. Aby toto posolstvo sprevádzalo všetky generácie od malých deti až po tých najstarších.
Nech sa tá vzájomná úcta, spolupatričnosť, pomoc a slušnosť dodržiava nielen na Vianoce ale po celý rok.
Ak niekto pôjde na návštevu Kostolnej Vsi, nech sa pripraví na cestu hore brehom, dolu brehom. Kopcov tu máme neúrekom a nikomu sa ich doteraz nepodarilo zošliapať.
Autor: Mária Žofčinová
