Bola aj v Česku či Slovane Bratislava, vyskúšala si nemecký futbal a cez Charleroi sa presunula do Brúgg, kde hráva druhú sezónu. Svojho futbalového sna sa nevzdala ani po dvoch ťažkých zraneniach.
Kedy ste sa po sviatkoch presunuli do Belgicka?
Priletela som 3. januára a hneď sme začali prípravu. Už budúci víkend hráme ligový zápas. Nebolo veľa času byť doma.
Aké boli vaše futbalové začiatky?
Začínala som u nás v Chynoranoch s chlapcami. Boli to moji spolužiaci, často sme chodievali na ihrisko. Zobrali ma medzi seba, akoby som bola chalan aj ja (úsmev).

Prečo práve futbal? Neskúšali ste iné športy?
Môj dedo bol „zažratý“ do futbalu, trénoval áčko Chynorian a ocko trénoval prípravku. Brával ma so sebou na tréningy a začalo ma to baviť. Viac ma k nemu ale asi dostal dedko, chodili sme si zakopať.

Na základnej škole som robila chvíľu aj atletiku. Darilo sa mi v nej, chodievala som po súťažiach, aj na Majstrovská Slovenska. Neskôr som sa ale musela vybrať medzi atletikou a futbalom a vybrala som si to druhé.
Na ktorom poste ste hrávali?
Vždy v strede zálohy.
Mali ste potrebný futbalový rozhľad?
Vyrastala som rýchlejšie ako chlapci, s ktorými som hrávala. Bola som vyššia ako oni, na ihrisku som vynikala. Vďaka atletike som aj dokázala viac nabehať.
EŠTE SA DOČÍTATE:
- Ako s prievidzským dedinským výberom porazili Slovan Bratislava,
- ako bol o Ľudmilu záujem v Nemecku a na čom to padlo,
- ako vyhrala futbalová ponuka nad štúdiom,
- prečo si myslela, že jej futbal nie je súdený,
- ako „vytrela zrak“ reprezentačnému trénerovi,
- ako sa v Charleroi bála vyjsť po zotmení von,
- prečo ju sklamal jej futbalový vzor Cristian Ronaldo.
S futbalom ste pokračovali v Prievidzi?
Najskôr to bol výber Oblastného futbalového zväzu Prievidza, ktorý viedol pán Baláž. Videl, že v regióne hráva veľa dievčat a dal to dohromady. Najskôr sme sa stretávali raz za mesiac. Ale keď sme hrali so Slovanom Bratislava v Zemianskych Kostoľanoch, tak sme ho porazili 2:0. My, dievčatá z dediny.