KOŠ. Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR spracuje projekt na vyhlásenie košskej a laskárskej mokrade za chránené územie. TASR o tom v stredu informovala hovorkyňa ŠOP Kristína Bocková.
"Projekt na vyhlásenie mokradí, respektíve ich časti, za chránené územie v príslušnej kategórii podľa zákona o ochrane prírody a krajiny predloží na pripomienkovanie Správa Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Ponitrie po ukončení banskej činnosti," uviedla Bocková.
Ešte predtým však bude podľa nej potrebné, aby po ukončení čerpania banských vôd z bane bola doriešená dotácia mokradí povrchovou vodou. "V súčasnosti sa pripravuje analýza technických riešení saturácie laskárskej mokrade povrchovou vodou," ozrejmila.

ŠOP SR na predmetnom území uskutočnila viaceré výskumy fauny a flóry. "Územie mokradí je významnou migračnou a hniezdnou lokalitou mnohých vzácnych, ohrozených a chránených druhov naviazaných na vodnú hladinu, ako aj na sprievodné mokraďové spoločenstvá," pripomenul riaditeľ Správy CHKO Ponitrie Radimír Siklienka.
V lokalite podľa neho zistili viac ako 180 druhov vtákov a množstvo ďalších chránených a ohrozených druhov bezstavovcov, obojživelníkov, plazov a cicavcov. "Aj z tohto dôvodu sme príslušnému okresnému úradu odporučili nevydať súhlas na zmenu mokrade a jej úpravu či zasypanie," ozrejmil.
Mokrade vznikli banskou činnosťou, Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) ich tak mali v zmysle banského zákona po ukončení ťažby rekultivovať na ornú pôdu, čo by znamenalo ich zánik. Okresný úrad v Trenčíne koncom júna vydal rozhodnutie, v ktorom nesúhlasí so zmenou košskej a laskárskej mokrade. Dospel k záveru, že zasypaním mokradí a ich rekultiváciou na poľnohospodárske pozemky by došlo k nenávratnému zničeniu a zániku biotopov európskeho a národného významu.
Košské mokrade s výmerou viac ako 122.000 štvorcových metrov (m2) predstavujú rozsiahly vodný útvar na rozhraní intravilánu a extravilánu obce Koš. V súčasnosti nemajú žiadny povrchový prítok, voda je doplňovaná len podzemným filtračným tokom a zrážkovou vodou.
Laskárska mokraď s výmerou viac ako 350.000 m2 je situovaná prevažne na poľnohospodárskych pozemkoch v extraviláne Koša a Novák. Mokraď je dotovaná vodou z geotermálneho vrtu, banskými vodami a súčasťou zaplavenej plochy je aj pôvodné koryto rieky Nitra.
"Mokrade s prírodnou vodnou plochou spĺňajú funkciu biocentra regionálneho významu. V urbanizovanej a poľnohospodárskej krajine zohrávajú úlohu významného útočiska pre živočíchy," skonštatovala Bocková.

Vzhľadom na podmáčanie substrátu majú mokrade tiež podľa nej významnú vodozádržnú a filtračnú funkciu. "Svojou mikroklímou prispievajú k zmierňovaniu klimatických extrémov na lokálnej úrovni. Zároveň ide aj o významný krajinotvorný prvok," dodala.